Už nejaký čas sa rýpem v XUL. Je to úplne super vec, akurát je zatiaľ príliš nová a mladá. A to je trošku problém, pretože človek ktorý chce s XUL pracovať musí vyšliapavať cestičku, namiesto toho aby sa poučil od starších, skúsenejších a krajších. Ehm… Proste ide o to, že sa nedá naskočiť už do rozbehnutého vlaku. Najprv ho treba roztlačiť.
Už niekoľko mesiacov som sa sral s niekoľkými vecami, ktoré ma vyložene blokovali. Napríklad sa mi nedarilo znovunačítať RDF datový zdroj v strome. Proste to nešlo. Alebo sa mi nedarilo posielať parametre metódou POST v objekte XMLHttpRequest. Čo je dosť seriózny problém, pokiaľ chcem mať v aplikácii aspoň trochu bezpečné prihlasovanie, alebo do nej posielať väčšie objemy dát.
No a keďže som sa do XULka tento víkend poriadne zažral, intenzívne som preliezal rôzne fóra a harvestoval drobné úlomky informácií roztrúsených po celom internete, konečne sa mi podarilo tieto problémy prelomiť. Zrazu je všetko v pohode a otvára sa cesta k vytvoreniu niečoho serióznejšieho než Hello World.
Už sa teším, ako jedného dňa bude okolo XUL veľká a živá komunita, ktorá si už dávno pretrpela detské choroby. Akurát sa obávam (a tak trochu aj dúfam), že v tej dobe už budem jeden z tých starých a múdrych (a krásny, samozrejme), takže budem opäť slúžiť ako zdroj informácií pre lamy (nie že by mi to nelichotilo), namiesto toho aby som zlízol smotanu. Nasrať! (Resp. prcať!)

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS