Nie som žiadny extra šofér. Ale myslím si, že prax v pražskej premávke ma naučila veľa. Hlavne viem, ako so sebou nenechať vyjebávať.

Ak jazdíte po Prahe, iste máte svoj názor na taxikárov a messengerov. Obvykle je veľmi negatívny. Tí ľudia si myslia, že si môžu dovoliť všetko a že ostatní im iba zavadzajú. A podľa toho sa aj správajú. Drzo sa pchajú do trpezlivo čakajúcej fronty z odbočovacieho pruhu, klaksón používajú častejšie než smerovky a ak im niekto neuskočí z cesty, sú z toho úplne na nervy. Fakt pre nich nemám dobrého slova.

Včera som cestou z práce narazil na jedného z nich. Messenger. V odbočovacom pruhu obehol celú pomaly sa posúvajúcu kolónu a na konci sa chcel vopchať dopredu. Keby som videl, že ide o nejakého cezpoľného šoféra, ktorý v tom pruhu ostal kvôli nevedomosti, pustil by som ho. Keby sa na mňa ten chlapík pozrel cez okienko a pohľadom alebo gestom mi naznačil niečo v zmysle: „Sorry, kámo, ale hrozne sa ponáhľam. Nepustil by si ma, prosím?“ tak mu kľudne urobím miesto. Ale ten kretén sa proste pripravil na to že sa tam bezohľadne vtlačí a čakal len na príležitosť.

Nedal som mu ju. Je to jednoduché. Trošku sa vysunúť na stranu, aby predo mňa nemohol strčiť blatník. Nalepiť sa na auto predo mnou a nevytvoriť tak medzi nami medzeru. Chudák, snažil sa, cukal volantom, ale to je iba hra na nervy, ktorú nemôže vyhrať proti niekomu kto dobre vie že je bezmocný. Proste som ho poslal do prdele (čo mi síce trochu pomasírovalo ego, ale nemalo to žiadny význam, pretože sa narval hneď za druhé auto po mne).

Čo je na celej historke zábavné: Na Argentínskej ma ten pišišvor míňal vo vedľajšom pruhu a ukázal mi z okienka fakovníka. Ak poznáte Argentínsku, viete je že celkom dlhá a je na nej veľa križovatiek. No… nebudem to naťahovať. Na najbližšej križovatke som ukázal fakovníka ja jemu. Potom opäť on mne a zase ja jemu. Vymenili sme si ich asi štyri-päť krát.

Mňa osobne to ohromne pobavilo a urobilo mi to dobrú náladu. On asi musel chudák peniť. Tak mu treba, vajčiakovi jednému drzému.