Včera som sa skoro utopil a zlomil si väzy. A to zároveň. Môže za to sen a moja bujná fantázia.

Tak najprv ten sen: Firma v ktorej pracujem sa v ňom presťahovala do kasární. Presne takých, v akých som kedysi počas základnej vojenskej služby slúžil. Sťahovanie bolo v plnom prúde, ľudia zmätene pobiehali s počítačmi v náručiach hore-dole. Narazil som na kolegyňu Terezu, ktorá mala obrovské tehotenské brucho. Kto ti to urobil? opýtal som sa a ona na to: Ále, ňákej Jouza. Po chvíli rozhovoru som sa ešte dozvedel, že večer sa chystá na nejakú súťaž v spoločenských tancoch a že to s tým pupkom nepôjde, takže teraz zháňa poriadne pevný elastický pás, ktorým si ho stiahne na normálnu veľkosť.

Proste totálny bordel. A práve na to som si spomenul hneď ráno keď som bol v sprche. A začal som si to predstavovať: Nastúpené páry tanečníkov, flitry sa blýskajú, vlasy načesané, úsmevy poriadne zubaté a neprirodzene vyškerené. A predseda poroty zahlási: Vážení súťažiaci, prvý tanec bude pogo. A oni všetci začnú pogovať ako o život. Po chvíli možno vytvoria aj nejaký kicking pool a tak. Hrozne ma to rozosmialo. A hneď som začal domýšľať ďalšie podrobnosti. Napríklad že by sa mohol tancovať napríklad aj headbang a povinné figúry by boli vrtuľa a hromženie.

Rozosmialo ma to natoľko, že som stratil rovnováhu a kotúľal som sa po mokrej vani hore-dole (ešte že ju máme takú malú, inak by som sa asi fakt dolámal) a k tomu som si striekal vodu rovno do xichtu, takže som sa nemohol ani nadýchnuť. Proste hrozné. Skoro som z toho zomrel.

A takéto absurdné sny mám prosím pekne každú chvíľu, často nasledované ešte absurdnejšou dohrou za plného vedomia. Akurát ma to obvykle neohrozuje na živote.