Pôvodne som tu chcel použiť taký ten klasický vtip, že som bol doma, ale nie doma, ale doma doma. Ale nechcem sa opakovať. Ale nechcem sa opakovať.

Cez víkend (a v pondelok) som bol doma na Slovensku. Bolo fajne. Hrozne dlho som tam už nebol, takže som si to celkom užil. Noviniek nie je zas tak veľa (teda aspoň nie takých, ktoré by mohli zaujímať laickú verejnosť). Spomeniem snáď len zopár základných vecí: Nini sa vie bicyklovať a Biďo znormalizoval pomer medzi veľkosťou svojej hlavy a zvyšku tela.

Z cesty som sa vrátil totálne unavený. Tam som šiel autobusom a to bola pekná tortúra, pretože v noci mrzlo a ja som sedel pri zadných dverách cez ktoré pri vyšších rýchlostiach prefukovalo, takže mi bola strašná kosa a tie chvíľky kedy sa mi podarilo prespať sa podobali skôr na hibernáciu alebo kryogenický spánok. Späť už to bolo lepšie, šiel som vlakom a mal som lôžko, takže som si nejaký čas pospal, ale aj tak ma to unavilo. Proste cestovanie (obzvlášť dvanásťhodinové vkuse) mi nesvedčí.

Z pobytu doma som si priniesol zopár zážitkov a postrehov, ale o tých asi radšej neskôr. Dôležité je, že žijem (k veľkému sklamaniu tých, ktorí sa vytešovali, že absencia nových zápisov v poslednej dobe je spôsobená mojim tragickým odchodom).