Veľa ľudí tvrdí, že majú radi jeseň, pretože je vizuálne veľmi vydarená. Nikdy som to nechápal a nechápem dodnes. A to, čo okolo seba vidím teraz, ma v mojom nepochopení iba utvrdzuje.

Náš les teraz hraje explóziami farieb. A nie sú to žiadne odtiene zoschnutého lístia ako na jeseň, ale krásna šťavnatá a čerstvučká zeleň. Od jemných takmer žiarivých svetlozelených pukov až po ťažké tmavé listy stromov ktoré sa prebudili skôr. A do toho nádherné fľaky oslepivo bielej, žuvačkovo ružovej alebo krvavo červenej – to podľa toho ktorý strom ako kvitne. Všetko lístie sa drží pekne na stromoch, netreba sa ním brodiť. Jediné čo padá na zem, sú závoje okvetných plátkov. Výsledný vizuálny dojem (a nielen vizuálny, ale aj čuchový) je proste neporovnateľne kvalitnejší než v jeseni.

A okrem toho, v jeseni je počasie čoraz horšie, leto už skončilo, prichádza nenávidená zima. Zatiaľ čo jar znamená, že počasie sa zlepšuje, hnusná zima už definitívne skončila a pred nami je horúce leto s dlhými dňami a spústou slniečka.

Vážne nechápem, čo ľudia vidia na jeseni. Veď jar je predsa objektívne oveľa, oveľa, oveľa, oveľa ale fakt OVEĽA krásnejšia a príjemnejšia. A kto mi neverí, nech sa pozrie z okna.