Začalo to tým, že som sa vrátil zo školy. Hrozne hladný a unavený tak ako vždy. Pozriem do chladničky: nič. Pozriem do špajze: všeličo, ale jediné čo sa dalo bez veľkej námahy konzumovať boli sušené slivky. Tak som to do seba obrátil. Poviem Vám boli fakt dobré. Nejaké z dovozu. Francúzko. Volajú sa Tom Sawyer.
Až potom mi brat s veľkou radosťou prečítal túto vetu z obalu:
Pred konzumáciou opláchnuť pitnou vodou.
Povedal som si, že ešte nieje neskoro a zapil som to veľkým pohárom pitnej vody. Po tomto akte som sa vybral na tréning do plavárne. Na plavárni nič nového, opäť makačka ako vždy a voda chlórovaná tak, že som si aj zotrikrát poplakal.
Po ceste domov sme spolu s matooom ešte prekvapili cestujúcich v električke netopiermi.
No a potom som dorazil domov. Vybalím plavky a uterák, sadnem za počítač, prezerám stránky a v tom sa to stalo. Prišlo to bez varovania, ale napriek tomu som to čakal.
Normálne som sa posral. Fakt. No a najhoršie je na tom je to, že to nebolo prvý krát. Ani prvý krát zo sušených sliviek.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Alebo krátke video.