Na našej nedávnej dovolenke som zistil, kto sú to animátori. Dovtedy som si, ja hlupák, myslel, že to sú ľudia, ktorí sa venujú tvorbe animovaných filmov. Vlastne som si to označenie asocioval skôr s osobami, ktoré sedia celé dni pri počítači a hýbu 3D modelmi, aby vytvorili niečo ako Final Fantasy alebo Toy Story. Omyl.

Animátori sú v skutočnosti ľudia, ktorí majú na starosti organizovanie animačného programu. To znamená, že vymýšľajú pre dovolenkárov rôzne zábavné aktivity. Fakt! Doteraz som sa s tým ešte nestretol, toto bolo prvý krát. Ale nemeckí dôchodcovia majú na tieto veci asi iný názor, pretože niektorí z nich to celkom žrali.

Taký typický animátor má nejakú malú miestnosť, v ktorej má schované rôzne pomôcky (napr. palice a loptičky na minigolf, šípky alebo tenisové rakety). K dispozícii je mu nejaká tá audio technika, pomocou ktorej môže púšťať na veľké repráky nejakú hudbu, prípadne mikrofónom vyhlasovať program na tento deň a zvolávať ľudí na rôzne akcie.

Neviem prečo, ale aj keď mi bolo vysvetlené, čo to ten animátor vlastne je a aj keď som videl jeho pracovnú náplň na vlastné oči, stále som mal pocit, že ak by som sa priplížil do toho ich kumbálu a nazrel za roh, videl by som ako tam tajne vo voľnom čase dávajú dohromady film Finding Nemo 2.

Je však zaujímavé, aký pavlovov reflex v nás kanárski animátori vypestovali. Ako som už spomínal, súčasťou ich práce bolo púšťať dovolenkárom nahlas hudbu. Často šlo o rôzne nemecké šlágre (vzhľadom k vekovému a národnostnému zloženiu obecenstva). S Hankou sme súťažili v hádaní kto bude nasledovať, keď hrali výber top hitov 80-tych rokov. Zaujímavý tiež bol album nejakej španielskej rapovej kapely, ktorá dosť tvrdú a našlápnutú hudbu podfarbovala nasamplovaným psím štekaním. Jednoznačne najobľúbenejšie a tým pádom aj najčastejšie hrané CDčko však bolo Laundry Service od Shakiry.

Počuli sme ho v priemere trikrát denne. Budili sme sa s ním a tiež sme s ním zaspávali. Podfarboval atmosféru keď sme vylihovali na lehátkach pri bazéne. Proste bol všadeprítomný.

Schválne som si ho stiahol z internetu a pustil do sluchátok. Šok! Bol som tam späť. Na Fuerteventure, ležal som pri bazéne, s knihou v ruke, kelímkom chladivého nápoja v druhej a nechával do seba šiť ostré tropické slnko. Ilúzia v mojom mozgu bola dokonalá. Zavolal som Hanku a podal jej sluchátka. Nasadila si ich a okamžite jej zasvietili očká. Aj ona bola v tom okamihu späť.

Je dobre o tom vedieť. Keď bude vonku sychravo, bude mi na riť a budem mať chuť vypadnúť niekam preč a ďaleko, viem presne stačí urobiť.