Pred chvíľou som z okna videl zajaca. Normálneho divokého zajaca, takého toho hnedo-šedého. Cupital po trávniku pod lesom, potom prebehol cez parkovisko a po chvíli sa vrátil späť do lesa.
Bažantov v poslednej dobe vidím tak veľa, až začínam mať pocit, že sú premnožení. Jedného som nedávno videl sedieť na zábradlí vedľa veľmi frekventovanej križovatky. Bolo to veľmi divné.
O vtákoch sa ani nebavím. Keď skoro ráno idem do roboty, z lesa sa ozýva taký hlučný koncert, až sa občas čudujem, že to ľudí nebudí.
Úplne najlepšia je však veverička, ktorú s Hankou pravidelne pozorujeme, ako behá po kolmej stene baráku naproti. Asi tam má na streche hniezdo, pretože sa pravidelne vracia na jedno miesto. Často tiež vidím jej kamarátky, ako behajú po trávníkoch okolo domov v našom okolí.
Oh, skoro som zabudol na jeden zaujímavý detail: Nežijeme na žiadnej samote v lese. Bývame v Prahe.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Nasmu zahradkarskemu susedovi zase predvcerom liska roztrhala tri sliepky. Nasa zahradka, to je tiez prirodne industrialny paradox. Z detstva sa mi pobyt na zahradke zasocioval s nudou, transportermi BVP (bojove vozidlo pechoty), s chodnikom vybudovanym z oceliarskeho odpadu a hukotom dubnickych vysokych peci…