Džús. V kartónovej krabici. Úplne normálny, ani hnusný ani lahôdkový. Proste obyčajný džús. Myslím, že maracujový.
Čo ma na ňom zaujalo? Veľký nápis: Súčasný hit v USA!
A čo? Mám sa z toho posrať? Má na mňa zapôsobiť fakt, že to
pijú američania? Je snáď priemerný amík väčší gurmán než priemerný
šlováčisko či čechúň? Sú občania USA lepší ľudia? Je pre nás
15 rokov po revolúcii západ ešte stále zemou zasľúbenou?
Buď má marketing toho produktu na starosti nejaký kretén, alebo (čo je oveľa pravdepodobnejšie) opäť nie som tá pravá cieľová skupina. Namiesto toho, aby ma ten nápis nadchol a presvedčil ma o tom, že práve tento výrobok je pre mňa ten pravý, vyvolal vo mne nechuť k obyvateľom severnej Ameriky. Chudáci, vôbec nemôžu za to, že kvôli nejakej blbej vete na krabici od džúsu sa na nich budem pozerať s ešte väčším dešpektom než doteraz.
Ďalší príklad marketingového zásahu totálne vedľa: Reklamný časopis. Podáva mi ho dievča pri vchode do Tesca. Pozerám sa na to a vidím asi dvadsať strán husto potlačených tými najnevkusnejšími farebnými reklamami, ktoré by snáď neotlačili ani v nejakom amatérskom lokálnom občasníku. Reku, prečo by som si to mal vziať? Vraj je tam televízny program na celý týždeň. Hmm… fajn. Aj keby som mal telku, tak si televízny program pozriem na internete alebo ho nájdem v iných periodikách, ktoré mi okrem reklám poskytnú aj niečo na čítanie. Keby tak namiesto toho televízneho programu ponúkali zoznam ed2k liniek, to by hneď bolo o niečom inom.
Lenže kto by cielil reklamu na takých magorov ako som ja? Ale na druhej strane, keď na tých odľudov bez TV nikto svoju reklamu necieli, neznamená to, že na trhu existuje veľká nezaplnená diera?

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
K2K komunikace nebo 2K komunikace apod.