V podstate proti psom nič nemám. Nevyhľadávam ich, ale ani mi nevadia. Dokonca jedného dňa jedného meruňkového pidipudlíka budeme mať (sľúbil som to totiž Hanke).

Ide len o to, že psi (okrem toho že kakajú na chodníky a cikajú na každú vertikálnu plochu v dohľade) zvyknú tak trochu zapáchať, keď sú mokrí. A teraz si predstavte situáciu, kedy skoro ráno mierne mrholí. Psíčkari sa chúlia na okraji lesa zabalení do teplej vetrovky a pofajčievajú (to, že vlhkí fajčiari smrdia a to tak, že hnusne, snáď nemusím dodávať). Ich štvornohí priatelia veselo pobiehajú hore-dole, nasávajú a vylučujú zápachy a pomaly vlhnú. A potom sa spoločne vracajú výťahom, ktorý je z mne doposiaľ nepochopiteľných príčin vytapetovaný kobercom.

Vzhľadom k tomu, že psa vlastní asi tak polovica obyvateľov nášho domu, výsledný koktejl vôní potu, cigariet (fuj!) a mokrých hafanov nie je nic-moc. Fakt. Môžete mi veriť, viem o tom svoje. Ešte že bývame hneď pri lese a tak nás aspoň netrápia hromady hovien na chodníku ako je to obvyklé trebárs na Žižkove.