Je to už týždeň, čo sme sa s Hankou vrátili z dovolenky. Vybrali sme sa na ňu dosť narýchlo, pretože sa naše pôvodné plány na poslednú chvíľu zmenili a tak sme skončili na kanárskom ostrove Fuerteventura.

Tesne pred odletom sa nás (hlavne Hanky) zmocnila panika. Na internete sme si totiž začali hľadať informácie a zistili sme, že sú často dosť negatívne. Vraj tam vôbec nič nie je, dopravná situácia katastrofálna, cesty rozkopané a neznačené, proste ble… Nie je to pravda, ako sme hneď po prílete zistili. Lepšie povedané, už to nie je pravda, aj keď ešte pred pár rokmi zjavne bola. Je tam totiž všade vidieť, že sa celý ostrov pripravuje na nával turistov. Cesty sú fungel nové a dobre značené, všade sa stavajú hotelové komplexy a obytné štvrte.

Chcelo by sa povedať, že tam všetko vyrastá zo dňa na deň na zelenej lúke. Ale ony tam žiadne lúky nie sú. Ostrov je totiž vulkanického pôvodu, takže je úplne vyprahlý a nehostinný. Čo však neznamená, že tam nie je žiadna flóra. Akurát že je sústredená hlavne v tesnom okolí obývaných častí, kde je umelo zavlažovaná. Inak je ostrov kamenistý a často veľmi zaujímavý (mám na mysli lávové polia, rôzne skalné útvary a hlavne útesy na západnom pobreží).

Ďalšia vec, ktorá nás pred odletom vystrašila, boli zmienky o neustálom silnom vetre. Vietor tam síce fúka, ale zďaleka to nie je žiadna katastrofa (po rokoch strávených v Košiciach mi to pripadalo úplne normálne). Akurát si treba dávať pozor na drobnosti. Zaťažovať osušku na lehátku, pridržiavať si klobúk na hlave, nenechávať ľahké veci len tak pohodené.

Miernym sklamaním bola dosť studená voda v mori. Raz som do nej skočil a urobil zopár temp, ale so stuhnutými končatinami a problémami s dychom sa pláva dosť komplikovane a tak som sa čvachtal iba v hotelovom bazéne (s morskou vodou).

Počas pobytu sme absolvovali pár výletov (z ktorých pochádza prakticky celá fotodokumentá­cia). Najprv sme autom obehli celý ostrov. Je malý, takže sme za jeden deň videli prakticky všetko čo na ňom je. Takže sme chvíľu pozorovali, ako zúrivý príboj mláti do útesov na západnom pobreží. Potom sme si obzreli vnútrozemie s veternými mlynmi. A nakoniec sme sa poflákali po pravej púšti (v severnej časti ostrova je totiž oblasť, kde je naviaty piesok z neďalekej Sahary a sú tam nádherné duny).

Okrem toho sme si urobili jednodenný výlet na ostrov Lanzarote. Tam sme si obzreli vulkanickú krajinu (krátery, lávové tunely a tak) a boli sme svedkami niekoľkých zaujímavých experimentov (z ktorých najlepšie bolo liatie studenej vody do kovovej rúry zapustenej desať metrov do zeme). Obzreli sme si jaskyňu pretvorenú na umelecké sídlo (nádherný bazén, koncertný sál a slepé kraby). A vôbec sme sa povozili autobusom hore-dole po celom ostrove.

Čo však bolo na celej dovolenke najlepšie? Žrádlo. Mali sme plnú penziu a varili tam veľmi dobre, takže sme tam žrali. Inak sa to ani nedá popísať. Obzvlášť raňajky, ktoré obvykle nejedávam, som si tam užíval. Vajíčka, páročky, slaninka, plátky syra, sezamové žemličky a pomarančová šťava… to všetko v celkom extrémnych množstvách. Je teda dosť prekvapivé, že som počas celého pobytu tam nemal žiadne zažívacie (ani obvyklé sracie) problémy.

Celkovo bolo na dovolenke dobre, aj keď sme si neužili kúpania v mori. Dobre sme si však oddýchli, videli sme zaujímavé veci a užili sme si poriadnu dávku slniečka. Takže: Sláva nášmu výletu, nezmokli sme a sme tu.