Tak úplne na začiatok, som jebo a časy a osoby v tomto príspevku sú uvedené zámerne približné.

Potreboval som byť včera zhruba o 18.30 v Bra­tislave. Dubnica je poloprdel sveta, takže nabližší rýchlik obyčajne stojí až v Trenčianskej Teplej. Odtiaľ mi mal ísť rýchlik o 16.36. Zhruba o 15.00 a v teple domova, som ešte hodil jednu – dve partičky CS s kamarátmi na lokálke (áno, mám 26 rokov, bezdetný, ale sú aj horšie prípady:))

Takže som o 16.00 optimis­ticky vyrazil z domu s vedomím, že autobus do Tr.Teplej nestíham, preto som zoptimalizoval trajektóriu smerom na železničnú stanicu. Osobák mi mal ísť o 16.20, takže som mal skvelých 20 minút na rezkú prechádzku Dubnicou, ktorej obyvatelia sa práve vytešovali z krásneho počasia. Míňajúc náš cintorín, som z diaľky videl, ako mi môj spásonosný osobák uniká železničným priecestím, takže som si v duchu spustil spŕšku nadávok, adresovanú na moju nesmelú osobu. (PS: okoloidúci nákladný vlak dá formácii Future Sound Of London, úplné nový ráz:))

Dorazil som na stanicu v nádeji, že tam zvykne bývať kopec reklám na miestne TAXI služby (ako som už spomínal na začiatku, som jebo, ale v trápnych situáciách sa občas viem vynájsť). Staničný somrák na mna so záujmom zazeral, ale nedal som sa nachytať a zavolal som si taxík. Chlapík mi sľúbil, že do 7 minút je na stanici, takže sa mi celkom uľavilo. Kým však prišiel, videl som inkriminovaný rýchlik, ako si to prefrčal stanicou, takže som spustil ďaľšiu spŕšku nadávok, adresovanú opäť na mňa.

Taxikár ako aj povedal, naozaj prišiel v striebornom WV. Žial, bol trošku väčší, ako som si bol predstavil, takže som nasadol do takej drby, v ktorej sa bežne vozia menšie slovenské misie Bratov v Kristu do Vatikánu. Nebyť toho, že som na stanici sám, tak sa k nemu ani nepriznám:) Taxikár bol pohoďák, prebrali sme moju dnešnú cestovateľskú smolu, stihol som ho upozorniť, že sa už nemusí ponáhľať, takže si to razil Dubnickými ulicami ako Knight Rider…

Sedieť na tak vysokom poste a raziť si to ulicami je fakt des. So smrťou v očiach som hľadal air bagy – márne. Hlavou mi prebleskovali rôzne katastrofické variácie môjho preletu nadrozmerným oknom a stihol som prebrať aj lepšiu možnosť vykĺbeného ramena v prípade, že by ma bezpečnostný pás zachytil. Tak som nejako v štastí a celý dorazil do Trenčianskej Teplej, kde som si bol kúpil lístok na rýchlik. Na stanici už posmešne čakal osobák, ktorí mi v Dubnici ušiel, takže som nemal nad čím premýšlať a nastúpil som. Predsa len, čakať 2 hodiny na ďalší rýchlik v Trenčíne a v Tr.Teplej je celkom pekný rozdiel.

Plánoval som vo vlaku dokončiť nejakú rozrobenú prácu, takže som sa rozhodol si kúpiť príplatok do prvej triedy. Smelo som sa postavil k priehradke s nápisom KVC (komplexné vybavovanie cestujúcich) s tým, že by som chcel vedieť, „Koľko stojí príplatok do prvej triedy na tento lístok“ (podávajúc ten, z Tr.Teplej). Stál 90 korún, takže po skúsenostiach z vyhrkanej 2. triedy, som neváhal (ono, programovať a držať pritom trasúci sa displej poznámkového bloku, jaxi nejde dokopy). Žiaľ, moja smola nekončila a teta mi začala odporovať, vraj si na ten lístok nemôžem dokúpiť 1. triedu, pretože by som tu vlastne ani nemal byť. Prerušiť cestu do 100km sa nemôže, takže mi ten lístok vlastne z Trenčína ani neplatí. No super, takže naša skvelá železničná spoločnosť s komplexným vybavovaním cestujúcich prišla o 90 korún:)

Samozrejme ma na stanici v Trenčíne čakal autobus do Bratislavy a veľa nechýbalo, bol by som sa vykašlal na dve kilá, utopené v „neplatnom“ lístku z Trenčína. Takže, teraz sedím v Trenčíne na stanici a píšem tento zápis. Pred sebou mám už iba hodinku čakania, sem tam tu prefrčí nejaký pohyblivý industriál, takže je to celkom pekné spestrenie. No a začína mi byť kosa, takže sa idem poobzerať po nejakej teplej čakárni, plnej pre zmenu trenčianských somrákov. Mimochodom, v Trenčíne je drahšie občerstvenie ako v Bratislave. Hot Dog za 14, riskol som však Hamburger, ktorý, ako som bol práve zistil, sa skladá zo žemle s nedôverihodnou salámou a cibuľou, ako celok zabalené v celofáne a zohriate 5 sekúnd v mikrovlnke. Celý tento výkvet gurmánstva tu predávajú za 28 (nič v zlom, ale božský McDonald's)

PS3: vo vlaku som natrafil na pohmmmmkávajúceho dedka, takže nasadzujem klapky a hor sa do práce… Tipujem, že ma práve ohovára pred ostatným spolucestujúcim, ale, nebuďme na starích ľudí zlí :)

PS4: no, ako som bol predpovedal, držím displej… Takže sa zmohnem akurát tak na korekrcie v tomto zápise, ktorý, ako ste si už určite boli všimli, bol dnes publikovaný :)

PS5: neviem či ten dedko spieva stále, ale ako sa mi pri neopatrnosti vytrhli slúchadlá, tak spieval (teda, hmmmmkal)