Neviem čím to je. Možno splnom. Alebo konšteláciou iných nebeských telies. Možno to spôsobujú astrálne sféry. A možno je to proste len zhoda náhod. Každopádne všeto je na riť.
V robote sa robí niekoľko veľkých projektov. Všetky majú
šibeničné termíny, všetky majú maximálnu prioritu, vštky treba robiť
naraz. Ako sa hovorilo na vojne, keď bol DVT pplk. Strašina: Stres, panika,
des.
Kolegovia, vrátane mňa, už z toho pomaly robia stojky.
(Našťastie sa to zatiaľ nejako stíha, čo je podľa mňa od všetkých
zúčastnených celkom nadľudský výkon.)
Doma (na Slovensku) sa nakopili rôzne rodinné záležitosti, ktoré tiež nie sú práve najpríjemnejšie. Ale nebudem ich tu rozoberať, pretože by laickej verejnosti aj tak nepripadali zaujímavé. To len na dokreslenie komplexného obrazu situácie.
No a potom je tu Hanka, ktorej šéf má v poslednej dobe nejaké hrozne divné nálady. Hanka tým pádom musí ostávať v práci pekne dlho a už je z toho tiež poriadne vynervovaná. Takže ani z jej strany, aj keď by som to teraz fakt potreboval, sa nedočkám žiadnej podpory.
A tak ma žmýkajú kŕče, občas sa mi chce tresnúť dverami a na všetko sa vysrať, ale väčšinu času sa ma zmocňuje už len apatia. Keby aspoň zasvietilo slnko a trochu sa oteplilo…

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Když to vydržíš ještě pár dní, toho slunka a tepla se dočkáš. ;)