Firma v ktorej pracujem slávila vo štvrtok siedme výročie vzniku. Bola to celkom sranda. Odohrávalo sa to v nejakom podniku, ktorý sa myslím volal Mr. Steak, kde okrem iného mali dva stolné fotbálky a jukebox s karaoke. To je dôležité.

Hral sa turnaj v stolnom fotbálku. Vylosovali sa teamy, mne pripadol Jirka Knejp. Zašiel som za ním, reku v živote som to nehral, takže budem točiť tými páčkami aby sa nepovedalo a ty budeš strieľať góly, jasné? A on na to, že to tiež ešte nehral. No… Podľa toho to aj vyzeralo. Vypadli sme hneď v prvom kole, pretože sme prehrali 7:3, pričom ani jeden gól sme nedali my (tie tri kúsky boli vlastenci nepriateľského teamu).

To však vôbec nevadilo, pretože farby Slovenska excelentne uhájil rodák Rasťo (spolu s čechúňkou Janou, ale to jej nemôžeme mať za zlé, však?). Za môjho povzbudzovania („Vyrabuj ich, more!“) s prehľadom celý turnaj vyhrali. A vyhrali čokoládovú loptu. Chutila ako kinderko.

Mimochodom, po skončení turnaja som si ešte pár krát zahral a potom mi to už šlo podstatne lepšie. Neviem či je to tým, že som taká učenlivá opica, alebo to bolo spôsobené celkom rýchlo rastúcou hladinou alkoholu v krvi protivníkov, ale pár gólov som tam dosť koordinovane nasádzal.

Začal som šmejdiť okolo jukeboxu, pretože ma hrozne lákala položka „karaoke“. V zozname interprétov som hľadal Toma Jonesa, pretože som mal hroznú chuť predviesť celému svetu ako sa spieva It's Not Unusual. Bohužiaľ, nenašiel som ho ani pod písmenom T, ani J, dokonca ani pod DŽ. Ale našťastie som narazil na úžasný duet Zvonky štěstí. A tak som ukecal Jirku „Kája“ Štěpána, aby si to strúhol so mnou.

Bolo zaujímavé sledovať, ako sa počas našej exhibície radikálne menia názorý ostatných účastníkov oslavy na karaoke. Z postoja „ja tu zo seba šaška robiť nebudem“ sa zrazu stalo „voe dej sem ten mikrofon voe“ a tak som ani nestačil dokončiť svoje sólo fistulou (ktorou som sa snažil napodobiť Darinkin zvončekový hlas) a už sa na nás zozadu sápali ďalší kolegovia a opileckými hlasmi sa pridávali k zborovému spevu. O pár minút neskôr už nadšene spievalo celé vedenie. Obzvlášť obľúbené songy boli Tanečnice z Lúčnice od Elánu a Žít jako kaskadér Dalibora Jandy.

Bola to dosť podarená akcia. Aj keď obvykle akcie tohto typu nevyhľadávam, tentokrát som sa dobre bavil.

PS: Bavil som sa aj v piatok ráno po príchode do práce. Obzvlášť Piškot bol rozkošný.