Je nedeľa, vonku sa trochu oteplilo a tak sme si s Hankou okolo poludnia vyrazili na výlet. Našim cieľom bola výstava Czech Interior alebo tak nejak. Proste nábytok a vybavenie domácnosti.

Po chvíli krúženia okolo areálu sme si uvedomili, že sa otvorila Matějská pouť a tak sa nemôžeme čudovať, že nájsť flek na zaparkovanie nie je práve najjednoduchšie. Nakoniec sme však v jednej zastrčenej uličke našli flek akurát tak pre Kermita, tak sme ho tam zapichli a nacupitali na výstavu.

Poflákali sme sa hore-dole pavilónmi a narazili na zopár zaujímavých kúskov (napríklad dlho zháňanú komodu, minimalistické hodiny do kuchyne a pod.). Ohromne nás pobavili prehliadky šarpejov, rustikálny nábytok a podobné výstrelky podnikateľského baroka. Dvakrát sme dokonca narazili na kolegu Ondreja, ktorý sa tam tiež poflakoval so svojou priateľkou.

Príjemné popoludnie sme, obťažkaní letákmi a katalógmi, zakončili kolečkom po kolotočoch. Atrakcie boli úžasné (najviac ma fascinovali chlapíci v sklenených búdkach, ktorí do mikrofónov vyvolávali podivné slogany prerušované hlasnou reprodukciou tých najlacnejších popových hitov) a viem si predstaviť, že keby sme mali na krku nejakého menej než desaťročného krikľúňa, asi by sme odišli o nejakú tú tisícovku ľahší. Takto sme si akurát z nostalgie dali ružovú cukrovú vatu na špajli a zaspomínali na staré dobré časy.

Obzvlášť ja som spomínal na svoje prvé stretnutie s cukrovou vatou. Ale to snáď ani nebudem rozoberať, ešte by ma niekto obvinil z rasizmu alebo čo. Každopádne to bolo veľmi príjemné nedeľné popoludnie.