Celý týždeň bolo fajne. Hanka vyfasovala novú hračku – digitálny teplomer – a tak viem, koľko bolo stupňov. Asi tak 15. A to bolo úplne super, pretože som mohol zhodiť vetrovku, a vôbec bolo hrozne fajne.

Dokonca to zašlo tak ďaleko, že keď u nás boli Pája s Davidom a ja som ich večer vyprevádzal, postával som s nimi ešte asi desať minút vonku, navlečený iba do kraťasov a trička a vôbec mi nebola kosa. Paráda.

Lenže dnes, keď sme s Hankou vyliezli von, ovalila nás kosa. Síce to nebol žiadny treskutý mráz, ale predsa len, pekne som si zapol vetrovku, zatiahol krk a snažil som sa rýchlo dostať niekam, kde ma nebude prefukovať ten silný vietor.

No a úplne to vyvrcholilo pred chvíľou, kedy sa znenazdania prihnala víchrica, zablýskalo sa, potom zahrmelo a všetko zbelelo, pretože sa na zem zniesla hromada malých krúp. Trvalo to asi desať minút. Krúpy pokryli úplne všetko. Vďaka silnému vetru sa pripleskli dokonca aj na okná, takže som mal dojem, že by sme potrebovali stierače, aby sme sa na tú katastrofu mohli pozerať.

A potom to zrazu prestalo. Všetko je potiahnuté tenkou vrstvou snehu (ktorú budem musieť ráno oškrabávať z Kermitových skiel), vietor už takmer nefičí a po oknách sa pomaly spúšťajú mokré zhluky ločkavého snehu. Fuj. To je úplne na riť. A to som sa tešil, že tento rok prišla jar poriadne skoro a už nás až do leta neopustí.