UPOZORNENIE: Teraz sa budem chvíľu vyjadrovať v superlatívoch. Nie, nešiblo mi. Fakt to myslím vážne. Prosím, berte ohľad na to, že som žienka v domácnosti. Ďakujem.

Práve sme s Hankou videl film Love Actually a sme obaja nadšení. Bolo to super! A to aj napriek tomu, že sme mali nadštandardné očakávania vďaka samým pozitívnym recenziám, ktoré sa na nás valili zo všetkých strán (ale uznajte, keď tomu Fuka a Baldýnský zhodne dajú palec nahor, tak to predsa nemôže byť blbosť, nie?).

V podstate ten film na prvý pohľad vyzerá ako — prepytuje pekne — kokotina. Vianočná romantická komédia. Vraj ultimatívna. To snáď nemôžu myslieť vážne. Ale ono to je fakt pravda. Vyzerá to, akoby niekto vzal filmársku príručku, nalistoval kapitolu romantické vianoce, prečítal si to všetko raz, dvakrát, zatlieskal rukami a povedal: Tak, scénar by sme mali… A v skutočnosti by to mala byť poriadne dýchavičná, patetická a úbohá sračka. Lenže niekde sa asi stala chyba a namiesto toho vznikol svižný, vtipný a veľmi príjemný film, pri ktorom som sa fakt náramne bavil, s chuťou som sa smial, tajne zamačkával slzy a na konci odchádzal s dobrým pocitom. Dokonca — ale nikomu to prosím vás neprezraďte — by sa dalo povedať, že sa mi tam páčil herecký výkon Hugha Granta. A to už je čo povedať.

Takže milé kolegyne žienky v domácnosti, schmatnite svojich partnerov (či partnerky) a šup–šup do kina na Love Actually, pretože reklamy nekecajú. Je to fakt ultimatívna romantická komédia a keď ju uvidíte, ostatné vám už budú pripadať ako slabučký odvar. Vrelo odporúčam.

PS: Kvôli strašnej spúste vtípkov na pozadí (napr. chlapík žonglujúci s pomarančmi, reportér dotazujúci sa Hugha Granta poťahujúci sa za ucho a pod.) by sa asi oplatilo vidieť to ešte raz. Asi si to stiahnem.