Opäť raz sme si s Hankou zašli do kina. Všimol som si, že prebieha Festival francúzskeho filmu a keďže sa Hanke francúzska kultúra (na rozdiel odo mňa) páči, tak som ju na to upozornil. Hanka chcela na niečo ísť a ja som neprotestoval. Akurát som mal trošku obavy, na čo pôjdeme, pretože sa to tam hemží samými experimentálnymi úletmi a psychologickými drámami, na ktoré, priznám sa, v poslednej dobe akosi nemám náladu (odkedy som žienka v domácnosti, prežívam takéto veci príliš intenzívne).

Hanka nakoniec vybrala film Chouchou – miláčik Paríža. Komédia a ešte k tomu o transkách. Na tom nemôže byť nič zlé, no nie? A ani nebolo.

Film je to príjemný a kľudný. V podstate je tam všetko tak pozitívne a v pohode, že sladučký happyend vôbec nepôsobí pateticky, pretože vlastne v ničom nevybočuje z celého zvyšku filmu. Je tam síce nejaký náznak dramatickej zápletky, postava zlého policajta, ktorý chce narobiť hlavným hrdinom problémy, ale v podstate to nie je žiadna prekážka, len taký malý hrbolček, cez ktorý sa dej so smiechom prehupne a chichotajúc sa odtancuje ďalej.

Proste ideálny pohodový film pre ľudí, ktorí netrpia homofóbiou, nevadia im transky a majú už dosť filmov, v ktorých sa trpí, bojuje a hlboko filozofuje alebo nasilu rozosmieva. Vrelo odporúčam. Ja osobne som sa príjemne bavil.