AcidLog je experiment. Nadesignuj a naprogramuj si ho podľa vlastných predstáv. viac »

V nedeľu sme si s Hankou vyšli do mesta za kultúrou.

Najprv sme zašli do centra a navštívili dve kníhkupectvá, kde sme sa poriadne nabalili do zásoby. Hanka si kúpila Jozovu Hanulu, podľa ktorej boli natočené Želary. A ešte nejakú životopisnú vec o nejakej herečke a boxerovi (bola tam aj fotka Hitlera, tak sa to Hanke určite bude páčiť). Ja som si zas kúpil Bílé zuby od Zadie Smith (čítal som na to samé chválospevy, tak som hrozne zvedavý aké to skutočne bude) a potom Nádraží Perdido od Chiny Miévilla (na to som tiež počul neskutočné chvály). A potom ešte zopár nepodstatností ako National Geographics a pod.

Hlavný kultúrny zážitok nás však čakal až potom. Vybrali sme sa totiž na Pražský hrad, kde pomaly končí výstava Praha – New York prezentujúca dielo Ladislava Sutnara. Bol som úplne nadšený. Jeho práce sú tak jednoduché a pritom tak prepracované, až sa nechce veriť, že pri niektorých je ako rok vzniku uvedené číslo 1930. Dodnes pôsobia moderne a spústa súčasných designerov sa pokúša vo svojich prácach aspoň priblížiť tomu, čo Sutnar dávno pred nimi odštartoval.

Pri pohľade na jeho obrazy (Venuše) som si hovoril, že už dávno pred érou osobných počítačov robil Sutnar vektorovú grafiku a keď som potom narazil na skicy tých obrazov (presné geometrické skicy, dokonca s kótami), povedal som si, že ten chlap robil vektorovú grafiku aj bez počítača. A hneď ma napadlo, čo všetko by dokázal, keby mal k dispozícii súčasnú techniku… Ale uvedomil som si, že vďaka súčasnej technike by mohol tie svoje veci hneď hádzať do počítača a popostrkovať krivky, takže by ho to nenútilo vopred si dobre rozmyslieť kompozíciu, porozmýšľať a skicovať. A hneď by bolo celé kúzlo preč.

Veľmi ma zaujala aj projekcia nad výstavou, kde sa premietali Sutnarove práce dekonštruované na základné geometrické tvary. Veľmi pekne tam bolo vidieť, ako sú jednotlivé kompozície vlastne poskladané a že to, čo vyzerá jednoducho, je v skutočnosti pekne prepracované a premyslené. Veľmi inšpirujúce.

PS: Na výstave o mňa zakopol Václav Fischer. To len tak mimochodom.

Komentáre

Muj prispevek by mohl mit nazev Sobota plna kultury. Pres Hrad, na kterem jsme s Jirkou nebyli nejmin sto let, jsme se dofotili barevnym listim, cestickami v zahradach pod Hradem az k… Sutnarovi :) Jsem rada, ze jsme ho stihli. Napadaly me stejne myslenky, o kterych pises, Riki. A jeste navic, ze ten clovek stihl za zivot tolik veci… trosku se stydim, kdyz se podivam za sebe. A doufam, ze me bude v me cinnosti ted aspon casek trochu motivovat. Dostala me taky jeho pravidla pro graficky navrh, kterych se drzel – dneska se k podobnym zaverum dochazi slozitymi cestami (ocni kamera, workshopy atd. atd.) a klient je ne a ne pochopit. A pritom pravidlo praveho horniho rohu, prazdneho prostoru, spojitosti a linii grafickych prvku – to vsechno uz LS vedel davno davno… Klobouk dolu :) A dalsi zazitky? Vecer pak Dalsich deset minut II, coz me zklamalo, asi jsem prilis konzumni filmovy fanousek, jednicka se mi libila mnohem vic. I kdyz – Menzeluv Hrusinsky me zahral. A pak prekvapeni v mesicniku (asi malo znamem laicke verejnosti) TYPO (typografie, graficky design, vizualni komunikace) – 14 opravdu kvalitnich stranek venovanych… Sutnarovi. Skvela grafika, obrazky na vystave nevidene, tem, kterym vystava unikla a truchli, vrele doporucuji… Tak kde se sejdem priste, Riki? ;) P. S.: Doted jsem si to myslela ze film Zelary byl natocen podle stejnojmenne knizky od autorky Jozovy Hanule… Jsem to ale trdlik :)

 

SPRATEK: Pokiaľ viem, tak Želary sú vlastne zfilmovanou kombináciou kníh Želary a Jozova Hanule. Takže trdlík asi nie si.

 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.