V nedávnej dobe som mal dva priemerné kultúrne zážitky.

Na film Piráti z Karibiku som sa dosť tešil. Odkedy som si v detstve prečítal Ostrov pokladov, mal som pirátsku romantiku hrozne rád. A tento film sľuboval, že jej bude rozhadzovať plné náruče. A veruže aj rozhadzuje. Nechýba v ňom vôbec nič. Drsní piráti, rum, drevené nohy, papagáje na pleci, námorné bitky, únosy lodí, krásne ženy v ohrození, chlapec z ktorého sa vykľuje hrdina, neoblomný ochranca zákona a hlavne veľký trblietavý prekliaty poklad ukrytý v jaskyni na tajomnom ostrove. Paráda! Dobre som sa bavil a neľutujem, že som na to šiel. Bohužiaľ, teraz po dvoch týždňoch by som vám už nedokázal porozprávať dej filmu a z hereckých výkonov si nepamätám prakticky nikoho okrem Johnnyho Deppa (ktorý tam vážne exceluje). Do dejín kinematografie sa tento film určite nezapíše, ale na prežitie jedného príjemného a zábavného večera je viac než dostačujúci.

Židle v Divadle v Řeznické tiež neboli až také úžasné, ako som čakal. Saša Rašilov a Vanda Hybnerová, obaja mladí ľudia, tam hrajú staručký pár tesne pred smrťou. Priznám sa, že sa mi také to starecké pitvorenie, zajakávanie a mručanie vôbec nepáči (nielen v tejto hre… všeobecne). A tak ma tá hra príliš nenadchla (aj keď sa tam našlo niekoľko dobrých okamihov, hlavne v prípadoch, kedy to naberie na dynamike a začne sa to tam hýbať). Skoro som mal pocit, že to, čo tam takmer dve hodiny predvádzali, dokázali Hapka s Horáčkom v piesni Smích z vedlejšího pokoje podstatne kvalitnejšie, zábavnejšie, vtipnejšie a pútavejšie vtesnať do piatich minút. Keď už do Divadla v Řeznické, tak vrelo odporúčam Pokus psa.