Som bez Hanky. Až do pondelka si užívam slameného vdovectva. Vo štvrtok v skorých ranných hodinách som ju a jej kolegyňu Evu viezol preč a tak som sa veľmi nevyspal (vstával som už o tretej a aj keď som sa ešte pred piatou vrátil domov, už som nemohol zaspať). A tak som včera večer prišiel domov z práce, pootváral všetky okná a balkónové dvere aby sa byt vyvetral, spravil som si večeru, zjedol ju a ľahol do postele, že si na chvíľu zdriemnem. Zobudil som sa na to, že mi je chladno. Tak som vstal, pozatváral všetky okná a balkónové dvere a pritom som sa mrkol na hodinky. Päť hodín ráno. Fajn, o chvíľu aj tak idem do práce.

Umyl som sa, osprchoval a s pomocou tácky som sa oholil (Hanka totiž so sebou vzala jediné zrkadielko, ktoré doma máme). Oblíekol som sa (leto už bohužiaľ skončilo, dnes som si na seba po dlhej dobe prvý krát vzal okrem trička aj bundu s dlhým rukávom) a vybehol von.

Na parkovisku bol Kermit zablokovaný iným autom. To nie je nič neobvyklé. Obyvatelia nášho a okolitých domov sú totiž strašne leniví. Namiesto toho, aby zaparkovali o kúsok vedľa, kde je vždy spústa voľných miest (tak ako to robím ja, keď nenájdem miesto pod domom), zaparkujú za autami stojacimi na parkovacích miestach. Je to síce hlúposť a lenivosť, ale dá sa to tolerovať, pretože vždy vyhodia rýchlosť a nezatiahnu ručnú brzdu, takže keď nieto potrebuje vyjsť, proste si ich odtlačí kúsok stranou a ide.

Lenže toto nebol ten prípad. Ručná brzda zatiahnutá a na čelnom skle som po chvíli zúfalého hľadania (a pokusov spustiť na tom aute alarm) našiel papierik s telefónnym číslom. Fajn. Mobil nemám, pevnú linku v byte nemáme tiež (načo?) a Hanka tu nie je. Ešte že máme internet, však? Tak šup späť do bytu, nakopnúť mašinu, nájsť nejakú stránku, z ktorej sa dajú posielať SMSky a poslať na to číslo odkaz: „vase auto ma blokuje, prosim preparkujte. dakujem“. (Mimochodom, zistil som, že ten formulár na posielanie SMSiek na Eurotelie čísla som robil ja. Ešte že to fungovalo.) Vybehol som von a po chvíli čakania sa dohnala nejaká mladá pani so psom, že to preparkuje. Pôvodne som plánoval, že tomu človeku trochu potrápim, ale ona bola zjavne nová a tak som jej slušne a kľudne vysvetlil, ako má parkovať, že keď parkuje auto takto tak ho nemá zabrzdiť a že kúsok odtiaľ sú vždy voľné miesta kam to môže odpichnúť. Ďakujem, dovidenia.

Tak takto si žijem bez Hanky a bez mobilu. Je to celkom fajn, len dúfam, že víkend komplet celý neprespím.