To teda bola noc. Až teraz som si spomenul, že som sa nad ránom vlastne oženil.
Vracali sme sa s Hankou odniekiaľ zo severnej Európy. Boli sme oblečení ako businessmani, ja som mal na sebe dokonca čierny oblek. Cestou sme sa zastavili niekde v Kazašsku (pravdepodobne Kazachstane), kde som sa dostal do domu nejakého miestneho starostu, alebo čo. Tam sedeli ešte nejakí chlapi, vyzerali ako gréci, všetci už postarší, v čiernych nohaviciach a bielych košeliach. Sedeli okolo veľkého stola a niečo preberali. No a ten starosta na mňa hneď spustil, že či by som sa nechcel dať dohromady s jeho dcérou, že my mladí a perspektívni by sme to tu celé mohli zmeniť, pomôcť celej oblasti, zaviesť sem turistický ruch… Nie je blbá, hovoril mi priateľsky a ja som prikyvoval, a je to fakt kus, krasavica po matke. Tak čo, ideš do toho? Celé by to tu bolo len vaše. A ja na to, že hej.
No a hneď nato začala svatba. Bolo divné, že tam neboli žiadne ženy (dokonca aj Hanka niekam zmizla). Chlapi začali spievať, nejakú obradnú pieseň. Ja som so starostom stál pri takom malom stole, opakoval som po ňom nejaké slová, ktorým som nerozumel. Na malej tácke nám doniesli dve poldecáky, ktorých vypitím sme mali spečaiť manželský zväzok. Ja nepijem, povedal som nesmelo, ale oni sa len smiali, chválili ma že tak je to správne. A hneď začali zháňať niečo iné. Môže byť minerálka? pýtali sa ma, ale niekto namietol, že to sa na svatbu nehodí, nech prinesú aspoň ľadový čaj. Tak sme to zapili ľadovým čajom a bolo náramne veselo.
Ja som vyšiel von z domu (bol to veľký rodinný dom) a postavil som sa doprostred ulice. Ulica bola lemovaná udržiavanými dedinskými domami a končila na pláži mora. Práve svitalo, slnko ešte nebolo vidieť, ale nad hladinou už sa dvíhala žiara. Tam, kde sa ulica končila, už v piesku, stála moja manželka, celá v čiernom, tmavé vlasy jej viali vo vetre a ja som si povedal: Pekná je, to mal starosta pravdu… tak snáď nebude ani blbá. Bude mi tu dobre.
A vrátil som sa do domu, kde chlapi so starostom tancovali a hodovali a povedal som im, že ešte musím ísť domov, na Slovensku, povedať našim že som sa oženil a že sa sťahujem. A oni na to, že v pohode, šťastnú cestu a skoro sa vráť, žena na teba čaká. A tak som šiel.
Tak takýto sen som mal dnes v noci. Dosť divný, však?
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Mne sa zase snivalo, ze som v Bulkarsku. Nedialo sa nic konkretne. Len take obrazy. Plaz, slnko, more,…. potom bar, zabavajuca sa spolocnost… a vsade uplna pohodicka….
Moze sa potom rano cloveku chciet ist do prace ? :)