Keď som bol malý, hltal som Verneovky. Jednou z nich bola aj kniha
Honba za diamantom, v ktorej chlapík niekde v
Afrike vymyslel zariadenie, ktoré v sebe dokáže vyvinúť
dostatočnú teplotu a tlak na to, aby sa tam z čistého uhlíku vytvoril
diamant. Verneho predstava bola z dnešného pohľadu smiešna – to
zariadenie bola v podstate pec uplácaná z hliny, pod ktorú
niekoľko týždňov černoši prihadzovali uhlie. Nakoniec v románe aj
tak pukla. A ten diamant (ale to už prezrádzam pointu) aj tak nebol
pravý.
To však nemení nič na fakte, že pán Verne sa opäť raz ukázal ako geniálny vizionár. Na Floride totiž začala fungovať fabrika na diamanty. A technika, ktorú na ich výrobu používa, je teoreticky taká istá ako v tom románe (aj keď je pravda, že si to Verne nevymyslel… teoreticky tento postup vymysleli už starí alchymisti).
Odhliadnuc od toho, aký prievan narobia lacné syntetické diamantmi v Antwerpskej židovskej uličke (nedávno som ju videl na vlastné oči a mám dojem, že im tam trochu čerstvého vzduchu iba prospeje), je zaujímavé uvažovať nad tým, čo táto technológia narobí s počítačmi. Diamant totiž znáša vysoké teploty niekoľkokrát lepšie než kremík a tak máme šancu, že sa vďaka lacným drahým kameňom onedlho dočkáme prudkého poskoku výkonu procesorov.
Už sa teším, ako si na takom procesore budem v realtime renderovať trebárs Christinu Aguileru.

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
osobne im (vyrobcom umelych diamantov) nedavam velku sancu na uspech. Moj odhad je , ze ich kupia nejake spolocnosti ktore sa zaoberaju distribuciou skutocnych/prirodzenych diamantov a tieto potom zastavia ich vyrobu. Keby sa diamanty staly rovnakym articlom ako silicon tak by prisli o bilionove zisky a to su uz peniaze kvoli ktorym sa oplati aj vrazdit.