Flash mob. Nie, nejdem tu popisovať hordy webdesignerov používajúcich môj obľúbený webdesignerský nástroj. Aj keď, musím sa otvorene priznať, keď som to slovné spojenie videl prvý krát, pomyslel som na flashitistov.
Zaujímavé je, že sme na tú ideu nezávisle na vznikajúcom fenoméne nedávno prišli s kolegami nad jedným z obedov. Akurát, že sme ešte vtedy nevedeli, že sa to volá flash mob. Je to jednoduché a zjavilo sa to, pretože to umožnili nové technológie (konkrétne internet). Ale aby som okolo toho nekrúžil ako zlostný sršeň, prezradím vám o čo ide.
Veľká skupina ľudí (desiatky, v ideálnom prípade stovky osôb) sa v krátkom čase pomocou webových stránok alebo e-mailu dohodne, že sa v danom čase na danom mieste nenápadne zíde, niečo konkrétne urobí a zase sa rozíde. Proste sa niekde na kratučkú chvíľu zjaví dav.
Zopár takýchto akcií už sa uskutočnilo, väčšinou v USA, ale prvé lastovičky sa objavili aj v Európe (Rím, Berlín). Raz sa dav zjavil na rušnej ulici uprostred veľkomesta a asi stovka ľudí prešla na zelenú okolo križovatky. Iný dav sa zas sústredil vo vstupnej hale nóbl hotelu a spontánne zatlieskal náhodne vybranému hosťovi, ktorý práve schádzal zo schodov. Niekde sa účastníci akcie objavili na námestí, kde predviedli synchronizovaný drep a výskok.
Podobá sa to napríklad na reality hacky, ktoré už dvakrát prebehli aj v Prahe. Čaro týchto akcií spočíva v tom, že sú jednoduché, neškodné, ale pritom úplne šialené. Základom je, aby činnosť, ktorú dav vykoná, nebola škodlivá. Aby tých ľudí nemohol nikto z ničoho obviniť. Proste len tak na chvíľu vykoľajiť realitu a zase ju nechať skĺznuť späť.
A čo sme vymysleli s kolegami? Najprv sme koketovali
s myšlienkou, že by sme v nejakom supermarkete, ktorý má veľké
množstvo pokladní, rozpípali všetky detektory naraz. Bolo by zaujímavé
sledovať reakciu ochranky. Ale na druhej strane, bolo by to aj dosť
nebezpečné, pretože by sa aktéri mohli dostať do problémov. Ďalším
nápadom bolo, že by ľudia priebežne počas celého dňa chodili do
supermarketu, vzali by nejaký tovar a nenápadne ho vyložili niekde inde.
Napríklad fľašu oleja by akoby omylom položili na regál s limonádami.
Fľaša ako fľaša. Ale keby sa takto presunuli všetky oleje… No nič.
Ďalej sme dostlai nápad rozvešať mesto samolepkami, plagátmi a letákmi, na
ktorých by nebolo napísané nič, len nejaké miesto, dátum a čas.
A potom sa tam prísť pozrieť, koľko ľudí by tam prišlo. Tiež by
v prípade úspechu akcie nebolo od veci zavolať na políciu a nahlásiť
nedovolenú demonštráciu. No a dnes sme vymysleli to, že by sa skupina ľudí
(čím väčšia tým lepšia) niekde zišla a naraz by zakričala:
Hurá!
V ideálnom prípade by sa tá skupina v intervaloch,
dajme tomu trojhodinových, objavila na niekoľkých rôznych miestach, aby to
bolo pre verejnosť ešte nepochopiteľnejšie.
Ďalšie nápady už neboli až také nedeštruktívne. Napríklad nás napadlo zorganizovať petíciu za samostatnosť Alabamy a odovzdať ju na americkej ambasáde. Alebo zorganizovať dav ľudí, ktorý by vybranému žobrákovi daroval nejaké jedlo (ktoré by nemohol ďalej predať, napríklad rožok s maslom). Prípadne začať nosiť vence a sviečky k nejakej budove (alebo na nejaké miesto), kde sa nikdy absolútne nič nestalo.
Tak čo? Ide do toho niekto? Zorganizujeme niečo?
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Ak take nieco bude v Bratislave, tak sa s radostou pridam.
Len tak v rychlosti ma napadlo:
– zablokovat davom na minutu eskalator (a la Kolja)
– vytvorit dlhy dvojrad, ktory by na chvilu zastavil premavku na nejakom prechode (bez semaforov)
– hodit kamen do Dunaja
– nenapadne prist a obsadit lavicku na Hviezdoslavovom namesti (cca hodinka na pripravu); potom kazdych 10 minut naraz vstat a zatlieskat
– dohodnut sa po dvojiciach a pred prezidentskym palacom zinscenovat „vrele stretnutia“ po 20 rokoch („Ahooooooj. Ako zijeeees?“ vyslovene cez pol namestia)
Velmi sa mi to lubi. Dufam, ze sa pridaju aj ostatni.