Včera večer som sa konečne rozhodol zbaviť sa svojho bujného porastu na tvári. Pestoval som si to už dobrý mesiac a celkom mi to začalo vadiť (svrbelo to, nevyzeralo to pekne a hlavne som to musel poriadne vytierať uterákom, keď som si umyl tvár). A tak som si vzal od Hanky malé zrkadielko (iné doma zatiaľ nemáme) a pustil som sa do práce.

Chlpy boli už také dlhé, že som mohol postupovať iba veľmi pomaly. Krátke otiahnutie žiletkou a na dno umývadla kleslo ďalšie klbko tvrdých chlpov. Bolo ich fakt veľa, až ma to prekvapilo.

Centimeter po centimetri som to zo seba škrabal. Začal som krkom, pretože som mal taký nápad, že si nechám pekne zarovnaný plnofúz. Lenže zatiaľ čo Vizimu to sluší, ja som s tým vyzeral ako totálny debil. A tak som škrabal ďalej. S ideo mrožákov som sa musel rozlúčiť, pretože mám pri ústach v kútikoch plešky, s ktorými mrožáky proste nikdy mať nemôžem. Lenže mi toho porastu bolo ľúto a tak som na patričných miestach predsa len nechal zopár chlpov.

Takže keď teraz na potulkách Prahou stretnete chlapíka s image a la d'Artagnan, tak som to pravdepodobne ja.