Cez víkend sme si s Hankou dvakrát posedeli v kine a obidva filmy boli (podľa mňa) dobré. Doslova jeden lepší než druhý.

Identity je zaujímavá thrillerová variácia Desiatich malých černoškov, ktorá začína ako klasická teenagerská vyvražďovačka. Finta je v tom, že chýbajú teenageri a nijak extra sa tam nevrieska. Nechce sa mi veľmi prezrádzať dej, pretože ten film stojí na tom, že divák (tak isto ako účinkujúci) netušia o čo ide a dozvedajú sa to postupne, pričom je to také klasické prekvápko.

Film je inteligentný, veci do seba zapadajú a logické kotrmelce ako aj ignorovanie základných prírodných zákonov (na ktoré som tak alergický) som tam nenašiel (aj keď by tam vlastne kľudne byť mohli). Žiadne blbé kecy, žiadna lacná erotika, žiadne debilné kung-fu ani chabý humor. Len dobrý nápad, dobré spracovanie, poriadna dávka napätia a možnosť zapracovať mozgom (napríklad ako u starých dobrých detektívok s Hercule Poirotom). Ale veď to uvidíte sami. Urobili by ste chybu, keby ste na to nešli.

Anger Management je komédia. Šiel som na ňu s obavami, pretože tam hrá Adam Sandler. A vďaka tomu som mal nízke očakávania, takže to dopadlo dobre. Všetko totiž zachraňuje Jack Nicholson, ktorý tu síce nepredviedol svoju životnú rolu (ako napríklad v About Schmidt), ale – ruku na srdce – môže Jack Nicholson sklamať?

Vrelo odporúčam ísť na to bez žiadnych extra očakávaní (nesplnili by sa) a hlavne nečítať titulky, ktoré boli bohužiaľ schopné čitateľovi poskytnúť chabú tretinu všetkých slovných hračiek a vtípkov, ktoré sa tam mihli (hlavne Sandlerovo sarkastické huhlanie). A hlavne zatnite zuby pri happyende. Ten fakt drhne.

PS: Anger Management je určite reakciou (ak nie miernou vykrádačkou) filmu Analize This, teda vlastne skôr jeho pokračovaním Analyze That, kde tiež figuruje pieseň I'm So Pretty z muzikálu West Side Story a kde v podstate ide o to isté – netradičný vzťah cvokára a jeho pacienta. Nie je to vykrádačka jedna k jednej, ale tá inšpirácia je tam veľmi zjavná. Ak to mám porovnať, tak Anger Management je lepší.