Včera, tak ako každý pondelok, som dorazil do streetbalového areálu na Letnej, kde s kamarátmi z Nyxu hrávame basket. Včera som však stihol zahrať iba pár minút (ale zato som to v poslednej chvíli zakončil čistou trojkou), pretože sa strhla poriadna búrka.

Chvíľu sme bezradne prešlapovali pod strieškou a dohadovali sa, kam vyrazíme. Nakoniec sme sa piati nasúkali do Kermita (a kto pozná Kermita, tak vie, že to bolo veľmi zaujímavé) a vyrazili niekam „kousek ocaď“. Keď sme križovali magistrálu a popri Vltave mierili niekam do prdele, spomenul som si na to, čo pražáci považujú za „kousek“.

Nakoniec sme zakotvili v nejakej čajovni v Holešoviciach. Nikdy predtým som v čajovni nebol, takže som bol dosť zvedavý ako to tam chodí a vyzerá. No… zas až také zlé to nebolo. Akurát som vyzeral ako exot, keď som si namiesto nejakého exotického čaju dal studenú Mattonku (v tom dusne, ktoré tam panovalo a po chvíli hrania basketbalu by do mňa nikto nič teplé nedostal… teda vlastne možno áno, ale musel by použiť hadičku a trochu hrubej sily). Niektorí spolusediaci (hmm… okrem mňa prakticky všetci) si dali vodnú fajku naplnenú čerešňovým, mätovým a čo ja viem akým ešte tabakom (čakal som, kedy si niekto objedná strúhané nechty s orechovým lístím alebo také niečo) a trebárs taký Sigy nám predvádzal, ako sa robia krúžky.

Debatovalo sa dosť dlho a bola to veľmi kreatívna debata. Napríklad som vymyslel rotujúce dosky v zábradlí, ktoré by vytvárali príjemný vánok. Alebo sme rozoberali možnosť zarobiť si ako pobočka Ukrajinsko-Slovenských prevádzačov. Nakoniec nás napadli také zaujímavosti, ako B2B systém, v ktorom by si beženci mohli naklikať počet ľudí, dátum prekročenia hraníc a pod (samozrejme by sme kvôli tomu v Užhorode otvorili internet café, aby to mali kde používať). Taktiež sľubý nápad bolo používanie GPS lokalizačného systému prevádzačmi (a neskoršie napojenie na systém FedEx-u. Postupne sme sa dostali až k takým absurdným záležitostiam ako sú pneumatické katapulty na ukrajinskej strane doplnené veľkými nenápadnými kopami sena na slovenskej strane, alebo veľké teleportačné kabíny („nie, nebojte sa, to nie sú sprchy… vy s tými zlatými zubami, prosím zastavte sa u nášho zubára… nebojte, nebude to bolieť, je to raz-dva“) či doprava bežencov vesmírom, kde neplatia hranice. Keď sme sa dopracovali k detailom ako je igelitový sáčok so zásobou vzduchu na oblet okolo Mesiaca, radšej sme prestali.

Bolo to proste príjemné posedenie v zaujímavom prostredí. A ten basket niekedy doženieme. Snáď.