Veľmi dlho som sa za obálky kníh, ktoré som čítal, celkom hanbil. Obálky sci-fi kníh sú totiž otrasné. Svojho času som mal dokonca nutkanie baliť si knihy do novín, aby si o mne ľudia v električke nemysleli, že som trtko.

Veľmi často sú na nich použité gýčové obrázky treťotriednych maliarov, plné zelených emzákov a farebných planét, ktoré nemajú veľa spoločného so samotným ohsahom knihy. Také obálky sú snáď ešte horšie než umelecké koláže s úžasne futuristickým neónovým písmom, ktoré sa plácali na sci-fi knihy za komunistov. A to ani nehovorím o prapodivných pokusoch, ktoré dokázali obálky vziať do úplne inej dimenzie… konrétne tretej (kto si spomína na príšerné olupujúce sa obálky Zelazneho Amberu, vie o čom hovorím).

V poslednej dobe sa mi však do rúk dostalo zopár kníh, ktorých obálky nielenže neboli hnusné. Ony sa dali v pohode označiť aj silnejšími výrazmi – napríklad jednoduché, vkusné, alebo príjemné.

Konkrétne šlo o knihy Američtí bohové od Neila Gaimana a o Chronolity od Roberta Charlesa Wilsona (ktorý má na svedomí aj Darwinii, ďalšiu knihu s vkusnou obálkou). Všetky tri kúsky pochádzajú z dielne vydavateľstva Polaris (pozor, ich web je hnusný) a obálky vytvorili Vertigo a 2D studio (ktoré asi budú nejak prepojené, pretože napríklad Amerických bohov majú v referenciách uvedené obidve spoločnosti). Veľkú mieru na kvalite obálok zjavne má to, že vychádzali z kvalitného originálu, ale aj tak im patrí všetka česť aspoň za to, že tie obálky proste nezmrvili pridaním obľúbených bevelov a glowov (a v prípade Chronolity mám dojem, že česká úprava typograficky prevyšuje ornamentálnu vyčančanosť originálu, ktorá sa k obsahu románu veľmi nehodí).

Všetky tri spomínané knihy ma v regáloch upútali v prvom rade tým, že v tej záplave krikľavosti ich jednoduchý vzhľad pôsobil ako oáza kľudu v pekle. Možno keby mali všetky knihy vkusné obálky, začal by som si viac všímať tie krikľavejšie, je však otázne, či by to stačilo na to, aby som si tie knihy kúpil.

PS: Ešte sa vyjadrím k úprave obsahu tých kníh. Nie je zlá, ale k dokonalosti má ďaleko. Polaris by si to mohol zjednotiť a vypilovať detaily, aby sa nestávalo, že nad textom bude používané zdeformované písmo (Chronolity) a že umiestnenie informácií (stránkovanie, autor, titul) bude v každej knihe úplne iné. Chcelo by to trochu konzistentnosti(-cie?). Mohli by sa poučiť napr. od takých Harper Collins, ktorých úprava a typografia (aspoň tých kúskov, ktoré sa mi dostali do rúk) je proste excelentná (pretože ju vypilovali dlhé roky, vlastne už storočia praxe). Myslím, že by to nestálo tak veľa námahy a výsledky by boli veľmi, veľmi príjemné.