Bol som požiadaný, aby som dnes Hankinej mame pomohol ako šofér a odborný konzultant pri nakupovaní sekačky na trávu. Samozrejme som súhlasil. Nielen preto, že som Hankinej mame vďačný za veľa, ale aj preto, že sa s ňou veľmi dobre nakupuje.

Postupuje rovnako, ako pri nakupovaní postupujem ja. Vopred sa celkom konkrétne rozhodne čo chce. To znamená, že si povie „Chcem záhradnú kosačku,“ a nie „Rada by som si kúpila niečo do záhrady, aby to bolo pekné ale nie celkom drahé, ale zase na druhej strane žiadny šmejd…“ S jasne definovaným cieľom sa nakupovanie len veľmi ťažko môže zmeniť na nekonečné bezcieľné flákanie sa pomedzi regále, ktoré sa často skončí katastrofou (t.j. zaplatením spústy blbostí, ktoré sú mi v podstate na nič).

O deviatej (podarilo sa mi prísť úplne presne) som ju vyzdvihol a zviezli sme sa na Černý most, kde sme nabehli do Hornbachu (Mountfield mal smolu, pretože otvára neskoro a to sa nám – ranným vtákom – nepáči). Veľmi rýchlo sme lokalizovali regál s kosačkami. Hmm… čo mi to radila mama? Vysoké otáčky, silný motor, nastaviteľná rúčka, plne automatické odvíjanie struny. Naše požiadavky spĺňa… táto. Berieme.

Ešte sme si vzali náhradný kotúč so strunou a Hankina mama si vybrala aj veľké nožnice na okrasné kroviny. Ako dobre zohrané protiteroristické komando, po pár minútach sme sa vracali ako víťazi. Takto je naozaj radosť nakupovať. Rado sa stalo, aj nabudúce.

Za odmenu som dostal fľašku segedínskeho gulášu (zhodou okolností sme sa o ňom nedávno bavili s mamou po ICQ), ktorý mi urobil veľkú radosť. Hneď som si k nemu kúpil knedlík a zblajzol som ho na obed. Mňam, mňam, mňam.