Posledných pár dní bolo nejakých divných. Neviem, ako inak by som to vyjadril. Nestalo sa nič mimoriadne, proste som sa len cítil tak nejak… divne.

V piatok večer sme si s Hankou zašli do kina na Gangy New Yorku. Mne sa to páčilo, Hanke to pripadalo rozvláčne. Neviem či starnem alebo čo, ale tento film mi pripadal fakt dobrý aj napriek tomu, že by som ho ešte pred nejakým časom pravdepodobne vysmial a označil ho za zbľutok. Alebo bol fakt dobrý a mal niečo do seba a mne len pripadalo, že by som ho vysmial. Neviem. Každopádne sa mi v ňom páčil aj diCaprio, o ktorom všetci hovorili, že je v tom filme slabý. Nebol slabý. Neexceloval, ale slabý nebol. Akurát bol asi trochu v tieni Day-Lewisa.

V noci na sobotu som dostal do nohy kŕč. Zobudil som sa na jeho prvé zábery a našťastie som zareagoval včas. Špičkou druhej nohy som si vytlačil chodidlo tej prvej, ktorá sa už pomaly začínala stáčať niekam ďaleko dopredu, ešte predtým, než sa dostala za hranicu, kedy je to fakt príšerne bolestivé. Ležal som v posteli, držal som si palcom nohu, ktorá sa stále zúfalo snažila vykrútiť niekam, kam by sa krútiť normálne nemala, zhlboka som dýchal a čakal kým to prejde, aby som si mohol lýtko a šľachy pod kolenom trochu premasírovať. Aj tak som mal v tej nohe ešte pol dňa divný pocit a keď som si na chvíľu sadol na wecko, hrozne mi stŕpla aj keď tá druhá bola v pohode.

Čo vlastne spôsobuje ten nočný kŕč do nohy? Pár krát som dostal kŕč pri plávaní s plutvami, raz keď som trénoval výskok kvôli basketbalu. Tam bolo celkom jasné, prečo kŕč nastal. Ale v noci, keď človek spí a nevyvíja žiadnu fyzickú aktivitu? Nejde mi to do hlavy. Žeby to bolo tými divnými snami, ktoré v poslednej dobe mám? Veľmi si na ne nespomínam, ale viem, že sú hrozne zvláštne. Napríklad včera som mal v sne predtuchu veľkého prúseru, pretože som sa už dva dni neholil. V tom sne sa mi vrátili pocity z vojenčiny, kde neoholiť sa deň bolo otvorenou urážkou mjr. Bíleka a kto sa mu v takej úprave dostal pod ruky, koledoval si o malér.

V nedeľu som zas nemohol zaostriť myšlienky. Hlavou sa mi hnala spústa vecí a ja som sa na nič nemohol sústrediť. Asi som vyzeral ako debil, pretože som väčšinou čumel do blba a snažil som sa uvedomiť si, na čo vlastne myslím. Divný pocit.

A ako som tak nad tými podivnými stavmi pred chvíľou rozmýšľal, napadol ma názov zápisu divné dni. A to ma doviedlo k spomienke na film Strange Days, ktorý je fakt dobrý. No a to zas viedlo k spomienke na perfektný film od tej istej režisérky – Point Break. A aby toho nebolo dosť zo spomienok sa mi vynoril ešte U-turn. Nemáte to prosím vás niekto napálené? Dostal som na tie filmy šialenú chuť a hrozne rád by som si to pozrel. Finta je v tom, že na internete ich akosi neviem nájsť, inak by som si ich stiahol sám.