Tak sme sa dožili… Napriek všetkému, vďaka neľahostajnosti alebo aspoň ľahostajnosti okoliu (z prejavu zbormajstra Karla Petróczyho – budem z neho citovať aj inde), sčasti zo zotrvačnosti, z nostalgie po vyprchanom nadšení či z čoho, dočkali sme sa chvíle, keď si Veľký lysý náčelník zaslzil nad vlastným prejavom k 20. narodeninám jeho dietka, plodu jeho snaženia, jeho zboru. Plagáty k Hudobnej jari inzerovali už mesiac komorný koncert k 20. výročiu zboru. Vzhľadom na toľkú skromnosť sme sa naň možno pripravovali až príliš…

Neobvykle horúci 9.máj. Vraj Svetový deň orgazmu. Dramaturgia výročného koncertu zostavená veľmi správne podľa štýlov od skladieb najstarších k modernejším – čo však znamená aj podľa stráviteľnosti od jedlých k tým menej… Počúvateľnosť teda začína a končí Čajkovským – dostávajú ma kolegovia predstierajúci, že ruština je neznámy exotický nezrozumiteľný jazyk, vytrvale deklamujúc chvalíte ego namiesto jevó; po ňom nasleduje síce efektný Hrušovský, ale čo sa má na ňom páčiť, nech mu je zem ľahká? Magnificat sme nespievali, nedal sa docvičiť…

Po prestávke, počas ktorej oceňujem dve 10l sifónové fľaše so sódovkou (konečne niekoho osvietilo… čo ale s bublinkami? – poznáte tú fintu s papierovou vreckovkou?) v zákulisí, klesá ostražitosť publika aj naša, za mohutné fortissimo v Dies Irae platíme vyčerpanosťou nielen teplom, v Angelum Pacis nevyjde fórik v poslednom verši namiesto Michael spievať Kostelný – nemáme naň silu… Na záver ale obdržíme standing ovations, publikum sa dožaduje prídavku. Dirigent sa cestou po tretiu kyticu a kvetinový kôš spoza pódia nehlučne spýta: chce sa vám ešte spievať? Nie. OK, tak bez prídavku.

Cestou z pódia vrazím do dverí z lóže, otváraných… našou bývalou zbormajstryňou: …tu je moja krásna, vy ešte spievate, ale ste to v prvom alte držali, a celé naspamäť, a nebojíte sa prejaviť, čo cítite… Nevdojak si spomeniem na poznámku istej režisérky, keď videla spievať zbor DJZ: …ako obesené mačky… a na inú Veľkého lysého náčelníka: …prejav krajného amateurizmu, považujem to za úlet vrámci skúšky, ale dúfam, že si rozumieme… Slová uznania jednojednoznačne potešia. Medailu som na slávnostnom zhromku nedostala. Ani Evka nie. Asi si ju nezaslúžime. ;)

Ďalší koncert bude o dva týždne. Vzhľadom na mieru zvládnutia repertoira pánboh s nami. Však dám vedieť…