Cesta na Island I.

Nastupujem v plnej poľnej do autobusu: cez plece taška s oblečením na týžden na Islande, v ruke taška so spolucestujúcou – čiernym pasažierikom, mojou bohyňou Ninti. Ten CS turnaj v Prahe sme neplánovali my, ale je – a zhodou okolností cestuje aj V. Prisadám si k nemu – s Ninti sa celkom dobre znášajú… ;) Zvieratko je nepokojné a vystrrrašené, s čím sa počítalo. Nepočítala som s tým, že začne uprostred noci dychčať ako psík – s vycerenou papuľkou a vyplazeným jazýčkom. Je prehriata, usudzujem. V. má modrý Sprite, ja červený TopTopic – čistú vodu nikto. Vyberiem Nintinu misku na pitie, ulejem trochu TopTopicu a ponúknem jej – nereflektuje. Namočím teda do limonády prst a kvapnem jej na ňufáčik – nevdojak sa oblizne. Párktrát to zopakujem a zvyšok dopíjam… Mača rezignovane ovísa cez V.-ovu ruku, som na dne – pripadám si ako tyran, prichádza mi zle a V. sa do mna naváža: Musela si ju brať, nemohla si nikoho poprosiť, že? Tabletky proti nevoľnosti sú na čo? Štípu ma oči, dostal som alergiu na mačaciu srsť… a pod. Nakoniec po pasovke usíname v osemnohom trojhlavom klbku s jedným chvostom.

Do Prahy dorazíme s 1 ½ h oneskorením. SM Eve, ešte je doma a čaká nás. Dorazíme a vypúšťam Ninti na slobodu – z tašky. Ty si ju vážne priniesla? Myslela som si, že je to sranda… Nebola. V. na Eve vysomruje 1 kKč, čím zvýši môj aj tak vysoký existenciálny dlh… pretože PIN k svojej Vise som úspešne zabudla. Eva (ktorá ju v Prahe používa) tiež. Dve hlavy zabudli, čo mala vedieť iba jedna… smeje sa V. Odprevadím ho na metro na Hlavák a vyrážam do mesta nakúpiť cikací piesok, sušené mačacie granule, inštantné polievky a cestoviny (čo je niečo podobné), filmy, …

Podľa odporúčaní na letenke 24h pred plánovaným odletom zavolám do cestovky. Nikto nedvíha, potom dvihne ktosi, kto to dvihol len náhodou, lebo je weekend… Dozvedám sa, že odlietame o hodinu skôr. Good enough to know.

Večer ukončíme polievkovou party. Pre všetkých na rozlúčku pripravujem tiramisù.