So svojim podpisom som mal už všelijaké problémy. A prakticky vždy boli spôsobené tým, že sa podpisujem taký nejakým neurčitým klikihákom. Lenže tentokrát to bolo iné…

Cez víkend sme s Hankou nabehli do obchodu, aby sme nakúpili zásoby na cestu – sáčkové polievky, instantné cestoviny, nejakú tú Májku, keksíky a salámu. Platil som kartou a platil som toho celkom dosť. Bol som požiadaný o podpis, tak som ho tam načmáral a čakal.

Teta pokladníčka si vedľa seba položila moju kartu a účetenku, na ktorú som sa podpísal. Pozerala na to hodnú chvíľu, niečo zjavne nebolo v poriadku. Nakoniec povedala: Prepáčte, ale tie podpisy sú obidva úplne iné. Tak som sa na to mrkol a odpovedal som: Hmm… Asi to bude tým, že máte tú kartu položenú dole hlavou. Otočila kartu a zrazu boli obidva podpisy takmer úplne rovnaké (výnimočne sa mi podarilo dosť verne napodobiť to, čo mám na karte).

Chlapík čo stál vo fronte za mnou (taký klasický frikulín, kupoval si hromadu slipov) sa začal na plné pecky rehotať a vykrikovať: Jo, jo, jo! To je dobrýýý. Teta pokladníčka sa usmiala (a keď videla, že sa usmievam aj ja, tak jej viditeľne odľahlo… neviem prečo z toho bola taká vystresovaná) a o chvíľku sme už s plným vozíkom a účtenkou kráčali k východu.

Ha! Konečne neboli problémy s mojím podpisom spôsobené mojou neschopnosťou sa podpísať. Mám z toho radosť.