Na obed som dnes robil nálesníky (pre tých, čo nevedia čo to je – takto sa u nás na východe hovorí zemiakovým plackám). Dopadlo to dobre. Chutili veľmi dobre a dokonca držali pohromade a mali aký-taký tvar. Lenže neboli dokonalé.
Viete, moja baba robí vynikajúce nálesníky. Nikde som ešte nevidel a nejedol lepšie. Sú proste dokonalé. Ani pripálené, ani polosurové, rovnomerne upečené, jeden pekne ako druhý. Neviem ako inak ich popísať. Sú dokonalé. To isté platí napríklad aj o jej chleboch vo vajíčku – sú tiež dokonalé.
Neviem ako to robí. Pýtal som sa jej, ale tvrdí, že to nie sú žiadne kúzla ani nadprirodzené schopnosti. Vraj ich robí úplne normálne. Nechce sa mi tomu veriť.
Babi, moje nálesníky boli dobré a s Hankou sme si na nich zmlsli. Ale v porovnaní s tvojimi to bola len hromádka nepodarených šmejdov. Tvoje nálesníky sú – áno, ja viem že sa opakujem – dokonalé.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS