Ráno sme s Hankou vyrazili vlakom do Poděbrad. Hlavným dôvodom bolo vyzdvihnutie Kermita zo servisu. Popri tom sme sa mali zastaviť pre Hankinu mamu, ktorá bola u Hankinej sesternice Radky. U Radky už bol pripravený obed (excelentná jahňačinka s vynikajúcimi zemiakovými knedlíkmi) a postupne sa tam zišla prakticky celá Hankina rodina z maminej strany. A tak sme tam posedávali, kecali, napchávali sa koláčmi, usrkávali kávu, ja som do toho nastavoval dátum a čas na foťáku Hankinej tety Zdeny a crackoval som Harryho Pottera 2 na počítači Radkiných synov.

Večer sme zas mali stretnutie s Pavlínou, Filipom, Davidom a Víťou v Pope. Konečne som ich po dlhej dobe videl (vlastne som po dosť dlhej dobe bol konečne opäť medzi ľuďmi). Bola to zábava. Obzvlášť Filipovo líčenie zážitkov z takmer dvojtýždňového pobytu v Bratislave (tancujúca somráčka a umelecký kováč nemajú chybu). Len škoda, že som okolo pol jedenástej ledva držal otvorené oči. Našťastie bol unavený aj Filip a tak som nebol jediný odľud, ktorý svojim skorým odchodom trhá kolektív.

Táto sobota bola proste plná príjemných a milých stretnutí.