V sobotu sme si s Hankou zašli do kina na film O Schmidtovi. Najväčším lákadlom pre nás bol Jack Nicholsom v hlavnej úlohe. Obaja ho máme veľmi radi. A musím povedať, že vôbec nesklamal.
Je zbytočné popisovať dej, pretože nie je zas až tak podstatný. Hlavný hrdina je čerstvo v dôchodku, zomrela mu manželka s ktorou strávil takmer 50 rokov života a jeho jediná dcéra sa ide vydať za chlapíka, ktorý je zjavne totálny debil. Nezávidenia hodná situácia.
Film by som prirovnal k českému Babiemu letu, ale na americký spôsob. Američania proste majú iný prístup a tak aj tému staroby pojali inak. Celé sa to odohráva v akoby dvoch rovinách:
- V jednej ľudia niečo robi a hovoria a má to nejaký zmysel.
- V druhej si niečo myslia a väčšinou to má úplne opačný zmysel než to, čo skutočne robia a hovoria.
Obzvlášť vďaka hereckému umeniu Jacka Nicholsona môže divák tú druhú rovinu sledovať úplne bez problémov. Z jeho xichtu sa dá vyčítať úplne všetko. Proste Jack Nicholson.
Takže: Ak máte radi Jacka Nicholsona a chcete ho vidieť ako americého dôchodcu s plešou prekrytou prehadzovačkou a ak máte chuť na kľudný, príjemný film pojednávajúci o skutočných problémoch, v ktorom nejde o bezduché násilie ani počítačové triky, tak vám O Schmidtovi vrelo odporúčam.

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Aj mne sa tento film pacil. Tiez som si pri nom spomenul na cesky film Babi leto.
Zhruba v tej istej dobe, ked som videl tento film, tak som si konecne pozrel aj klasiku Prelet nad kukucim hniezdom, takze bolo pre mna zaujimave pozorovat posun Jacka Nicholsona od mladeho frajera typu George Clooney k solidnemu staremu panovi.
Co sa tyka toho typka, ktoreho si brala jeho dcera, tak mi tiez pripadal ako solidny mamlas (co zrejme aj bol). Neviem preco, ale ku koncu filmu som si o nom trochu zlepsil mienku. Bol sice jednoduchy, ale zdal sa mi byt uprimny.
Velmi sa mi lubilo ako stary pan (neviem ako sa volal) vyslovoval meno toho cernoskeho chlapca. My by sme zrejme mali snahu precitat to v jednom kuse, nieco ako „ndu-gu“, kdezto on (americania?) to cital ako „En-du-gu“.