Keďže sa mi nedávno odštiepil kúsok zubu, bol som včera u Hankinej mamy, aby mi ho opravila.

Finta je v tom, že môj chrup nie je úplne v poriadku. Nie že by som ho mal úplne deravý a rozožraný. To vôbec nie. Kazovosť mám úplne minimálnu, sklovinu silnú a Hankina mama si pochvaľuje, že mám plôšky zubov ukážkovo zvlnené. Blbé je len v tom, že mám príliš hlboký skus a časom do seba tie zuby zapadajú viac a viac.

Takže mi počas látania odštiepku ten zub zároveň trochu navýšila a o nejaký čas, keď si na to zvyknem, mi takto ošetrí aj zub na druhej strane. Nie je to nič nepríjemné a už vôbec nie bolestivé a ja si veľmi dobre uvedomujem, že je to dobré riešenie, pretože už fakt začínam cítiť, že tie moje hryzadlá su do seba zakliesnené až príliš. Akurát že je to proste nová vec v hube. Keď hryziem, stále mám tendenciu zaklapnúť to ešte o ten milimetrík viac a ono to už nejde. Obzvlášť som to pociťoval pred chvíľou na obede… Ale ja si zvyknem.

PS: Sranda bola, keď som sa prvý krát stretol s Hankinym strýkom – tiež zubárom. Bol už večer, pekná tma. Ja a Hanka sme sedeli na zadnom sedadle auta, Hankin strýko nás viezol na výlet do Viedne. Zrazu mi povedal: Nože na mňa vycer zuby. No nič sa neboj, mám ruky na volante, nič ti neurobím. Len sa na mňa zubato usmej. Tak som mu v spätnom zrkadielku ukázal zuby a on sa s Hankinou mamou hneď začal baviť o tej mojej diagnóze. Veľmi som tej hantýrke nerozumel, ale priznám sa, že keď sa tam pár krát mihlo slovo extrakcia, nebolo mi všetko jedno… Proste v prítomnosti Hankinych príbuzných sa neradno usmievať.