Mláďatá sú zvláštne, nevyspytateľné stvorenia. Žijú vo vlastnom recepčnom svete, neovplyvnenom prenosom informácií o recepcii a podnetoch vnímaných inými bytosťami. Jedno také mláďa (trojmesačné), žije neďaleko mňa za stenou, v pelíšku mojej sestry. Je to jej mláďa.
Prvé čo mláďatá veľmi citeľne, spontánne a dôsledne ovládajú, je upozorňovanie na vlastnú nespokojnosť prameniacu z rôznych príčin. Niekedy sa stáva, že
fyzický stav, alebo podnety z okolia nemajú pre mláďa dobrý recepčný kód. Vtedy mláďa prejavuje nespokojnosť.
Aj mláďa mojej sestry vytrvalo vyžaduje od svojej matky preskúmanie dôvodov psychosomatickej nepohody. Vtedy sa moja sestra s flegmatickým pokojom uchyľuje k ventilovaniu prípadnej nervozity vymýšľaním mien, charakterizujúcich situáciu. Menami potom označuje svoje dieťa. Ja som z množstva takýchto pomenovaní zachytila niektoré, ktoré ma zaujali a s láskou som si ich ponechala, ako atypické a nepopularizované prejavy materského citu.
Tu sú:" Ty Anciáš jeden nepodarený, pokrčená krumpľa, Vykuk, drahá Líza, Hlavoška, bekaňa, blcha jedna malá nevďačná, Žeron, Hučák, Gebroška, Slinítko" (a dodatkové číslo): „Tamagoči“. Ja som si tiež spomenula na niekoľko výrazov, ktorými ma častovala moja matka a ktoré mi utkveli v pamäti. Najskvostnejší z nich bol : „TY PODFUK“.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
S mláďatami je to už raz tak: zvádzajú neúposný boj so/o/proti svojim rodičom, menovite matkám (u morských koníkov možno otcom) v snahe vyparazitovať na nich čo najviac – naskrz proti ich skalopevnému zámeru nechať ich na sebe priživovať čo najmenej – čo má za následok buď oidipovský komplex, alebo zrod nového náboženského existencialistu, alebo čokoľvek na gradiente medzi nimi. Keby ste tak vedeli, čo za vopred prehraný boj sa odohráva v maternici… ešteže je tak húževnatá, inak by ju ten nádor celú zožral aj so zvyškom tela.
Jedna taká larva s metamorfózou nedokonalou už vyše 3 ½ roka úspešne parazituje na mojej sestre – dokonalý príklad márneho pokusu sebeckých génov o víťazstvo. Držím prsty Tvojej, bielitko. Larva si hádam z tých láskyplných oslovení zapamätá čo najmenej a potom bude po tetičke – po Tebe.