…erotický – nicht vor den Kindern, das ist unpädagogisch… :)

Slovensko je okupované Nemeckom – hneď za maďarskou hranicou začína Reich. Prcháme vlakom so sestrou a švagrom do Švédska, ale to sa dá len cez Nemecko… Tam nás pravdaže zadržia – musíme ostať, cez hranice neprejdeme. Prechádzame sa Košicami, na Hlavnej sú všetky vývesné štíty zamenené za nemecké… aj tak mám zvláštne príjemný pocit, že Košičania nezradia, Košice nikdy nemecké nebudú. Preliezame polozborenými pasážami okolo Hlavnej – asi sa tam ukrývame? – nájdem bezprizorné čierno-biele mača a adoptujem ho. Ujíma sa nás môj bývalý priateľ – Nemec – a skryje nás v byte bývalého učiteľa svojej sestry, ktorý sa zas skrýva niekde inde aj so židovkou Judith. Bytík je nemecky krásny, priestranný a slnečný. Zrazu sa ozvú sirény leteckého polachu. Utekám k oknám, aby som zatiahla žaluzie – opačným smerom, než ostatní. Keď zatemním, zistím, že všetci už šli do krytu, ibaže neviem, kam…

S mamou, sestrou a švagrom žijeme v Rakúsku – v záhradnom domčeku v záhradkárskej kolónii, ale akosi načierno, akoby sme sa tam vlámali? Kedykoľvek niekto zazvoní pri bráničke, schytíme batohy a sme pripravení na útek – mama vždy s 2kg sieťkou zemiakov. Chodievam na neďaleký internát zbierať postrácané drobné €&¢, aby som mohla nakúpiť v diskonte pre chudobných prisťahovalcov, kde to vyzerá ako v sklade. Zbadá ma nejaký študent: „I couldn't do it…“ Odpovedám mu: „None of your business…“, ale to poníženie a hanba… Nezvládam to ako prvá a v záchvate zúrivosti rozkopávam hriadky „našej“ záhrady, aby som neublížila nikomu z blížnych… „Prečo to ničíš?“, vyčítavo sa ma pýta mama…

Predsa len vo vytúženom Švédsku – bývam na internáte spolu s ex-colleague z KE Vietnamcom Thaiom a ex-roommate z Phy Mongolkou Thujou. Francúzskym oknom sa z našej bunky vychádza priamo na pláž jazera s termálnou vodou – a prízračným oparom nad hladinou, takým hustým, že plávate do neznáma… Pointa je v tom, že kedykoľvek si niekto vyjde zaplávať, iný mu urobí spravidla nejakú nevinnú zlomyseľnosť: obsadí počítač alebo kúpeľňu… Naštvem sa a odchádzam – zaplávať si do bazéna. Buď je v suteréne, alebo je práve polárna noc, lebo všade je tma. A plno Rusov a Izraelcov. Akási staršia dáma za mnou sa v jidiš sťažuje na to isté… Je tam posilovňa, sauna, bazén, solárium, sprchy… ale žiadne dámske toalety, keď práve zúfalo jednu potrebujem. Skryjem sa teda na pánsku sprchu? Čo už… v boutique s dámskou bielizňou potom kupujem nohavičky – švédska koruna je za desať slovenských. ;)

Opäť Nemecko – tentokrát východné. V Strassenbahne nedokážu vysloviť meno akéhosi hotela – červeno-biely panelák – na sídlisku, oboje s ruskými názvami – niečo ako Sokoľniki alebo Novorossijsk – žeby pamiatka na večnú družbu?

Opäť Strassenbahn, tentokrát tramvaj. Dobieham na ňu naboso po drevených schodíkoch z nejakého ezoterického obchodíka v podkroví, ale stihnem. Nastupuje partia revízorov v bielom, mňa osloví jeden v tóge. Lístok mám. Odrazu všetci revízori vyhlásia odmenu pre všetkých cestujúcich s platným lístkom – zábavný program v cukrárni Aida na Hlavnej v Košiciach! Aida je na nespoznanie – snehobiely interiér prežiarený tlmeným svetlom… Predsa som chcela ísť na obed do CountryLife!

Môj známy zo Sýrie je členom polotajnej organizácie spolu s niekoľkými východnými Nemcami – programuje zariadenia rušiace účinnosť amerických zabezpečovacích. Cítim sa spoluvinná, lebo na vlastné oči vidím, čo jeho činnosť spôsobuje – masakre na nevinných – ale udať ho nechcem – je to predsa kamarát a ja nie som podrazák…