Ozval sa mi Embryo a mal veľmi zaujímavý postreh. Pozeral si totiž Rikiho a Ťupku a (okrem toho, že sa dobre pobavil) si všimol istú podobu hlášok v mojom stripe s hláškami v knihách Jeana Effela.
Je to fakt zvláštne, pretože práve z kníh Stvorenie sveta, Stvorenie človkea a Adam a jeho jediná som sa naučil čítať a boli to v detstve moje absolútne najobľúbenejšie knihy. Pri tvorbe Rikiho a Ťupky som si to vôbec neuvedomoval, ale asi ma ten jemný sarkastický humor fakt výrazne ovplyvnil na celý život. Som hrozne rád, že som vyrastal na knihách a časopisoch (Roháč), na ktorých som vyrastal.
PS: To mi pripomína, ako sme niekedy v prvej triede mali nakresliť obrázok z našej obľúbenej knihy. No a vysvetľujte učiteľkám v časoch hlbokého komunizmu, prečo je vaše dieťa obľubuje knihy, v ktorých sú hlavnými postavami Boh, Satan a holá žena (Eva). Však, mami?
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Keďže Effelove kresby majú čisté línie, nebolo pre Rikiho, „odkojeného“ na Roháčoch a Dikobrazoch /slovenský a český socialistický humorný týždeník/ zvlášť zložité ťarbavou ručkou v prvej triede nakresliť postavičku z najobľúbenejšej knihy. Naozaj to bola Eva z Effelovej knihy Adam I. a jeho jediná. Nahá – ako ju Pán Boh stvoril, so všetkými oblinami. Kým ostatní spolužiaci kreslili princezny, rytierov, medvedíkov, Riki hodil na výkres rovno holú babu. Pretože súdružka učiteľka Karnayová bola tá najsprávnejšia elementaristka, ktorá učila v prvej triede aj mňa a moju sestru a patrila k rodine, obhájila som to na ZRPŠ. Akurát výkres sa nedostal na triednu výstavku.
V tretej triede to už bolo o niečo horšie. Z holých báb Riki presedlal na nacistické symboly. Ďalšia súdružka zle pochopila jeho výtarné prejavy. Tentoraz to bol hákový kríž na predlaktí /a la tetovanie/ a dozvuky to malo na výborovej schôdzi KSČ, kde som sa musela zaručiť, že naša rodina už viac nebude propagátorom fašizmu, inak hrozi 9-ročnému žiakovi vylúčenie so školy. Vďaka normálnemu riaditeľovi bola potlačená prílišná socialistická aktivita nemenovanej súdružky. Je už nebohá, ale dodnes pri vyslovení jej mena stavajú bývalym žiačikom vlasy na hlave dupkom. Ale o jej pedagogických praktikách snáď niekedy inokedy.