Tiež som po vzhliadnutí filmu The Pianist rozmýšľal, prečo sa taká veľká skupina ľudí nevzbúrila a nevymanila sa z útlaku. Ako napísal Sigy, bolo tam určite mnoho inteligentných ľudí a určite mali všetci aj veľkú motiváciu…, tak prečo nie?
Došiel som k tomu, že sa nevzbúrili preto, lebo si stále, v každom okamihu mysleli, že už nemôže byť horšie. Samozrejme podmienky boli otrasné a mnoho, hlavne tých zámožnejších ľudí, by určite pred rokom 1939 ani vo sne nenapadlo, že sa ocitnú v malých izbách natlačení ako sardinky v lepšom prípade s celou rodinou, v horšom aj s niekym iným.
Situácia v Európe do roku 1939 bola taká, že v Poľsku, Československu a Nemecku boli demokracie. V Nemecku už síce v roku 1933 nastúpivší Hitler výrazne zredukoval demokratické pomery, ale ani to nemení nič na fakte, že Nemci zakúsili, čo je to sloboda. Keď si uvedomíme, že od konca prvej svetovej vojny (1918) títo ľudia 21 rokov (respektíve 15) žili v demokratických štátoch, teda v prostredí v akom žijeme dnes my a dovolím si tvrdiť, že to s ohľadom na tú dobu bolo ešte o niečo lepšie, nesmieme sa čudovať keď nemohli uveriť, že také niečo je možné. Skúsme si predstaviť, že by dnes začali postupne diskriminovať povedzme programátorov. Určite by sme sa proti tomu búrili, ale to by bolo asi všetko na čo by sme zmohli. Neskôr by už ani to nebolo možné. Postupne, aj keby sa naše podmienky neustále zhoršovali, nikdo z nás by nebol schopný začať odporovať, pretože by pre nás bolo nepochopiteľné ako je možné, že sa nesmieme pohybovať večer po meste, musíme nosiť modré „E“ ;) na viditeľnom mieste, že niektorých bezdôvodne zbili, alebo zastrelili na ulici, že by sme nemohli nakupovať v obchodoch, atď. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? A to je presne tá pointa! Pretože to je pritiahnuté za vlasy, je to absurdné, nespravodlivé, neľudské a absolútne nevysvetliteľné. A presne toto si hovorili všetci Židia v Europe. „Bože, však to je za vlasy pritiahnuté. Mám dva podniky, 156 zamestnancov, 5 áut a 3 domy. Ako je možné, že na mňa na ulici malí chlapci pľujú a nemôžem sa ísť najesť do svojej obľúbenej reštaurácie. Hm, to je absurdné, snáď sa to nejak vyrieši. Musím zavolať Kohnovi a prebrať to s ním.“…
Keď si uvedomím, že my žijeme v demokracii ešte len okolo 13 rokov, tak som rád, že zatiaľ sa nenašiel žiadny típek podobný Adolfovi a desia ma čo len sebamenšie úspechy extrémistov ako sú komunisti, neonacisti, nacionalisti a im podobná háveď.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Trochu se mýlíš ve faktech, čímž nijak nenapadám Tvoje názory, pouze bych poopravil publikované.
Jde o to, že demokracie v Německu rozhodně netrvala do roku 1939, ale kratší dobu. Hitler se dostal k moci v lednu 1933 a dokázal během necelých dvou let do roku 1934 zlikvidovat veškeré demokratické výdobytky Výmarské republiky. Norimberské zákony, na základě kterých byla genocida Židů de facto zahájena pak byly přijaty 15.září 1935. Jinými slovy hovořit o 21 let trvající demokracii v Německu je hodně nepřesné, v roce 1939 už Německo přes pět let demokratické nebylo.