Posledné noci boli bohaté na sny. Väčšinou boli hrozne zmätené a akoby poskladané z viacerých na seba nadväzujúcich dejov.
Napríklad v jednom som kráčal napoly vyschnutým lesom, až som narazil na opustený hrad. Pomaly sa menil na zrúcaninu, nebol obývaný a miestnosti boli prázdne a zaprášené, ale steny a strecha ešte držali pohromade. Vošiel som dovnútra, prechádzal som sa chodbami, až som po schodisku zliezol niekam dole. Tam bol sklad. Moderné regály, prázdne až na pár zabudnutých kartónových krabíc a nejakých kovových konštrukcií. Bolo tam zabezpečovacie zariadene, alarm, nejaké lasery. Ako špión som sa snažil dostať na druhý koniec skladu k veľkým plechovým vrátam. Vedel som, že ma niekto naháňa, pravdepodobne strážnik. Ten strážnik vtrhol do skladu. Pohyboval sa rýchlo ale nehlučne, občas som videl ako sa mihol medzi regálmi. Plazil som sa, skrýval sa pred ním, až som sa dostal k dverám v stene. Cez ne som sa dostal do spleti uličiek a chodieb, ktoré boli plné potrubí, ďalších plechových dverí, steny z neomietnutých tehál. Utekal som tým labyrintom, snažil som sa strážnika striasť, ale vedel som, že sa tu vyzná lepšie než ja. V jednej malej miestnosti kam som sa dostal a ktorá najprv vyzerala byť slepá, som na podlahe uvidel poklop. Po hrdzavom kovovom rebríku som zliezol do podzemia hradu, ktoré vyzeralo ako prírodná jaskyňa ktorú niekto úmyselne rozšíril a upravil. Kľudne a pomaly som kráčal obrovskými sálmi, zostupoval po šikmých podlahách nižšie a nižšie. Bolo tam vlhko a s hĺbkou rástla aj teplota. Všade spústa pary, steny začínali žiariť. Okolo mňa v tieňoch pobiehali nejaké malé stvorenia. Žili tam už hrozne dlho a ja som vedel, že majú strach, pretože na dne jaskyne bol drak a ten sa nemohol dostať von. Jeho matka nakládla hore v hrade vajcia. Jedno z nich vypadlo z hniezda, vkotúľalo sa do jaskyne a prepadlo sa až na jej dno. Keďže tam bolo tak teplo, vyliahol sa z neho malý drak. Živil sa rôznymi tvormi, ktorí sa k nemu priblížili, až vyrástol do plnej veľkosti a teraz je tam dole uväznený. Chŕli okolo seba plamene, ale to mu nepomáha. Dostáva hlad, potravy sa mu dostáva čoraz menej a tak sa z posledných síl vzpína proti stropu, ktorý ho drtí a snaží sa dostať z pasce do ktorej vrástol. Celou jaskyňou to silno triaslo, hrozilo že sa skala na ktorej je hrad postavený rozpadne a celé sa to prepadne do hĺbky.
Je celkom zaujímavé, ako som v tom sne prechádzal z postkatastrofického cez súčasné technologické až k fantasy (takmer rozprávkovému) štýlu.
Dnes som mal opäť dosť zmätené sny, už si ich však nepamätám presne a ani neviem, či mali nejaký dej. Pamätám sa však na dva zaujímavé momenty:
- Fidel Castro sa na nejakej spoločenskej akcii objavil s telom modelky. Proste stará dobrá fúzatá Fidelova hlava hlava zakrytá zelenou vojenskou kšiltovkou, ale telo mal mladé, štíhle a ženské, oblečené do akýchsi bielych polopriesvitných závojov. Všetci ho fotili a obdivovali.
- Obrovská prázdnota a temnota. Uprostred Boh (ten kresťanský),
v depresiách, úplne neaktívny, len tak sa tam vznášal. Prečo
nevytvoríš vesmír, svety, a vôbec? Prečo tu sedíš v úplnej tme?
A on na to, že zabudol ako sa to vlastne začína. Zabudol ako znie tá
formulka.
Buď svetlo… a bolo svetlo.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Ak niekomu nieco zavidim, tak su to tvoje sny Riki. Super. Len by ma zaujimalo ci sa ti vsetko snivalo presne takto, alebo si to trochu spracoval, aby vysledna podoba bola aspon trochu zaujimava aj pre nas.