Dnes som zaspal. Bola to dosť absurdná situácia. Fakt. Ale asi začnem pekne od začiatku.

Som ranný typ. Vstávam skoro ráno a vtedy som najproduktívnejší. Prirodzene sa budím okolo piatej a v období medzi piatou a desiatou mám najviac síl. Napríklad AcidLog vznikol hlavne v tejto dobe.

Finta je v tom, že kvôli svojmu rannému vstávaniu chodím spávať dosť skoro. V poslednej dobe je to však až nepríjemné, pretože driemem už pred deviatou a tak mi ujde dokonca aj Hercule Poirot na Prime a to už je vážne hanba. (Skúste sa opýtať Hanky, aká som večer mátoha.) Keď som na nejakej akcii (trebárs v kine alebo na posedení s kamarátmi), tak je to celkom v pohode, to vydržím hoci aj do jedenástej. Ale doma proste po správach spadnem a spím.

No a niekedy sa stáva, že vstanem príliš skoro. Niekedy kvôli wecku, niekedy kvôli nočnej more, niekedy len tak. Proste sa o jednej, druhej alebo tretej zobudím a som čulý, čerstvý, odpočatý a plný energie. Viem, že v takom stave nemám šancu zaspať a tak radšej idem vedľa, aby som Hanku nebudil prehadzovaním sa pod perinou. Zapnem počítač a pracujem alebo sa hrám. Okolo piatej (kedy sa obvykle budím) na mňa v takých prípadoch padne mierna únava a tak zaleziem späť do postele a do takej šiestej si ešte zdriemnem. Väčšinou to stačí.

Lenže občas sa stane (tak ako dnes), že ešte poriadne tvrdo zaspím a Hanka ma zobudí až niekedy okolo ôsmej. A tak sa chvíľu ako zombie potácam hore dole, spadnem do vane, kde na seba pustím sprchu, navlečiem na seba nejaké handry a vypadnem do práce. Našťastie ten stav otupelosti veľmi rýchlo prejde.

Problém je v tom, že v poslednej dobe chodím do roboty dosť skoro, aby som sa vyhol zápcham. Dnes som si peknú chvíľu postál. Prekvapením tiež bolo, že som prišiel do roboty tesne pred deviatou (čo je oficiálny začiatok pracovnej doby) a nikoho som u nás nenašiel (pričom Vizi a Martina chodia podobne ako ja dosť skoro). Normálne som sa zľakol, že boli vyhlásené chrípkové prázdniny a mne to nikto neoznámil. (Bohužiaľ, žiadne prázdniny sa nekonajú.)