V piatok sme s Hankou „oslávili“ Valentína tak, že sme zašli na dobrú večeru a potom do kina. Zaujal nás film Catch Me If You Can. Teda vlastne najprv ma zaujali jeho titulky, ktoré sú krásnym návratom do čias Ružového pantera a Funesoviek. Proste taký nádherný a kvalitne urobený oldschool. Síce ma trochu odrádzalo, že tam hrajú Tom Hanks a Leonardo diCaprio, ale kvôli tým titulkom som bol ochotný to prehryznúť. Prinajhoršom sme mohli po tých titulkoch vypadnúť.

Film predčil všetky moje očakávania a to hneď z niekoľkých dôvodov.

• V prvom rade neobsahoval žiadne špeciálne efekty, 3D modely, explózie, bezduchú streľbu a podobné kraviny.
• Celý film je postavený na zaujímavom príbehu, ktorý nie je vykonštruovaný a nezmyselný (skutočne sa totiž stal).
• Na rozdiel od súčasných trhákov nie je plný očividných reklám na spoločnosti a produkty (ak nepočítame PanAm, ktorý už pred pár rokmi skrachoval).
• Humor vo filme je nenásilný, vyplýva zo situácie a dá sa na ňom naozaj zasmiať (vo filme zaznie ten najtrápnejší „knock-knock joke“ aký som kedy počul, ale zároveň to bol jediný „knock-knock joke“, ktorému som sa naozaj schuti rehotal).
• Úplne najlepšie však bolo to, že vo filme v podstate nie je jediná záporná postava. Za záporáka by sa snáď so zažmúrenými očami dal považovať Christopher Walken, ale ani jeho postava nebola záporná, bola proste len ľudsky slabá. Absencia záporných postáv však neznamená, že je to nejaký utopistický film o reálnom socializme, pretože na druhej strane ani tie najkladnejšie postavy nie sú úplne kladné.

Ten film mi naozaj urobil radosť a zanechal vo mne príjemný pocit. Dávam mu plný počet hviezdičiek a to nie preto, že by bol bombasticky nadupaný, ale práve preto, že je taký prirodzený, kľudný a normálny. Asi starnem…

Pokiaľ máte tak ako ja po krk súčasnej hlúpej, akčnej a trikovej hollywoodskej produkcie, kde teenageri hrajú dospelých, určite zájdite na Catch Me If You Can. Budete príjemne prekvapení a pobavení (ak nie, žiadajte vrátenie vstupného).