20030216, 4:15, ba
toto bude velmi osobny zapis.

tento tyzden som v podstate od stredy kazdy vecer na nejakej akcii. v stredu a stvrtok som bol v spojke, v piatok na jednej privatnej party kam ma zatiahla kamoska a nasledne zase v spojke. v sobotu vecer som sa rozhodoval ci ist alebo neist na dalsiu, potencialne skvelu drumovu akciu do ucka. o 23:30 som este stale nebol rozhodnuty, ci ist alebo nie. nakoniec som sa rozhodol, ze ano. drum bol skutocne dobry, dj-i skveli, hudba skvela, jedine, co sa tomu dalo vytknut bolo, ze to hralo skutocne prilis nahlas. okolo tretej sme sa s jednou kamoskou rozhodli, ze pojdeme prec. navrhol som jej, ze ju hodim domov autom. pozname sa z videnia uz nejaky cas, jej cele meno som vsak nevedel. ked mi davala pred klubom svoje cislo sa ukazalo, ze mame spolocnych znamych. je to vcelku pochopitelne :) navstevujeme totiz rovnake podniky.. ale.. ale toto som vazne necakal. ked mi povedala svoje priezvisko, tak mi napadlo, ze par ludi s takym priezviskom poznam..

nemas brata? mam. ako sa vola? odpoved ma zaskocila. je to sestra jedneho pre mnohych ludi nie prave najsympatickejsieho cloveka z nasej brandze, ktoreho si sice vazim za to, co urobil pre slovensky internet, ale nejako som mu neprisiel na chut a komunikujem s nim minimalne, vlastne vobec. pokyvali sme nad tou nahodou hlavou a nastartoval som auto.

ale ja uz nebyvam tam kde si ma viezol naposledy, byvam na inej ulici. nazov tej ulice vo mne prebudil spomienku staru takmer 10 rokov, spomienku prijemnu, spomienku vecnu.
„na tej ulici som poznal jednu babu“, vravim jej…
„byvam u nej, uz sa tak nevola“, povedala ona…
„dufam, ze je spokojna a stastna“, vravim…
„ano, je“, povedala ona.

castokrat som si (aj na tejto stranke raz) polozil otazku kde je tej babe koniec, ako sa ma, co robi..

ja viem, tento zapis nema ani hlavu ani patu, zamerne zamlcujem detaily, chcem aby bol o pocite, nie o faktoch.

tak som sa takmer po 10 rokoch ocitol v tom istom byte, pil cierny caj (vtedy bol ovocny), ten byt sa ani velmi nezmenil, niektore detaily som si este pamatal.

onedlho som znovu sedel v aute s pocitom, ze cele to je pekne. vazne, cele to je pekne. tazko nieco dodat, som rad, ze som sa pekne porozpraval s velmi prijemnym clovekom, (dost) sme ohovorili typka, nad ktorym som sa tu pred par dnami zamyslal (nad jeho stylom pisania a knihami) a dozvedel som sa par veci bez ktorych by som sa sice s kludom zaobisiel, ale som rad, ze ich viem.

vazeni, nic svetoborne. ziaden bulvar. jednoducho zivot. a dalsi dokaz, ze tato planeta je hrozne mala dedina.