Byt. V poslednej dobe sa všetko točí okolo bytu. Pomaly už nemyslím na nič iné, než na ten byt. V posledných dňoch šialenstvo vrcholí. O týždeň totiž bude kolaudácia a tak sa dokončujú posledné drobnosti, dávajú sa dohromady posledné papiere.

Včera večer sme s Hankou boli preberať kuchyňu. Hanka v byte ešte nikdy predtým nebola a tak bola dosť napnutá, ja som tam v poslednej dobe bol dosť často, tú kuchyňu som videl napoly zmontovanú, takže do pre mňa až také prekvapenie nebolo. Cestou tam (a vlastne aj cestou späť) sa ma Hanka pokúšala navigovať (pretože sa v Prahe vyzná podstatne lepšie než ja a tak to od nej väčšinou proti jej vôli vyžadujem) a ja som ju musel umlčiavať, pretože som cestu a križovatky už dobre poznal.

Prvý dojem bol perfektný a druhý tiež. Ten dojem pretrváva doteraz. Podlaha, obklady, vnútorné vybavenie, okná, dvere a hlavne kuchyňa… Všetko dopadlo na jedničku, ani som nedúfal, že to bude vyzerať tak dobre.Všetko je krásne nové a aj keď je všade ešte prach a drobná špina, úplne to tou novotou žiari.

Kuchyňa, ktorú som si podľa plániku vždy predstavoval ako dosť úzku, je v skutočnosti široká a priestranná, všetko je rozmiestnené tak akurát. Kuchynské štúdio Hanák odviedlo fakt dobrú prácu. Skutočná extáza však prišla až po tom, čo som sa zameral na úplné drobnosti:

• na rohoch vnútorných strán všetkých dvierok sú také malé ďobky mäkkej priesvitnej hmoty, aby pri zatváraní netrieskali;
• šuflíky tichúčko behajú na kolečkách, keď sa mierne nadvihnú, tak sa napevno zaseknú otvorené, pri ďalšom nadvihnutí opäť vkĺznu dovnútra;
• všetky dvierka a stenu šuflíkov sú upevnené tak, že sa dajú v okamihu zložiť a vymeniť bez použitia šrubováku alebo iného náradia;
• každá štrbina je vypchatá plastovými drážkami, aby sa v nej nedržala voda;
• atď, atď, atď.

Hrabal som sa v tej kuchyni, skúšal sporák a chladničku, na vodovode som prepínal prúd vody na sprchu a späť, tešil som sa každému detailu. Normálne ma to dostalo.

Dnes ráno sme šli do bytu znova. Montovali nám plynomer, podpisovali sme zmluvu s plynárňou a prechádzali sme si so staviteľom byt. Za denného svetla som mal možnosť oceniť výhľad. Byt je totiž na najvyššom (siedmom) poschodí a je umiestnený tak, že z jednej strany vidíme les a z druhej prakticky celú Prahu. Úplne úžasné je, že bývame na slepej ulici, ktorá je zakončená takou otočkou v tvare kvapky. Doma v Snine som tiež býval na podobne zakončenej ulici a hneď za domom bol tiež les. V novom byte mi teda bude akurát chýbať potok pred domom…

Proste mám z toho bytu super pocit a perfektnú náladu, ktorú mi dnes nedokáže pokaziť ani nejaký blbý sv. Valentín.

PS: Ako som zdeformovaný svojou profesiou (webdesign), tak som celý čas myslel na rôzne drobnosti. Napríklad pri rozhodovaní o nejakých veciach v byte alebo v kuchyni (kde majú byť zástrčky a pod.) som často povedal: „Nevyznám sa v tom, vy ste odborník. Čo mi doporučujete?“ A dal som na ich rady a dopadlo to výborne, pretože tí ľudia sú fakt odborníci, rozumejú tomu a vedia ako to urobiť správne. Kiež by klienti webdesignerov boli schopní pristupovať k tomu tak isto, kiež by boli schopní uznať, že v tomto odbore nie sú odborníci…