Tak a som tu opäť s asi už pravidelnou story o prežitých krutých situáciách a rôznych zhlukov náhod.

Dnes to vyzeralo na pekný deň (ráno), ale nebol, verte mi. Klamné predzvesti výplaty, posunu ďalej a slnečného rána boli zjavne na piču – ako obyčajne. Začalo to už včera keď sme so šéfom dávali do kopy jeden počítač, ktorý sme mali dnes predať. Šéf upgradoval môj o generáciu a poznanie vyšie a zo zvyškov poskladal stroj pre pána. Nový procesor a RAMky nedali a zjavne si u šéfa vyžobrali (neviem čím) istú servisnú pozornosť, kedy vraj kvoli nutkaniu vbehol do BIOSu a snažil sa AMD XP 1700 nataktovať na 1333 MHz, čo vyvolalo značný odpor a PC viac nenabehlo. Hardwarový reset BIOSu to poriešil – naštasie.

Dnes to všetko naštartovalo prehadzovanie a zálohovanie diskov.

Nejakým nedopatrením (včerajším tvrdým resetom, možno) sa mi disky zobrazovali v OS v opačnom poradí v akom boli v BIOSe na čoho základe sa pri úprave jedného z nich dojebal ten druhý – plný záloh 3–5 firiem. Samozrejme, posledný kto to videl fungovať som bol ja, čo ma odsúdilo summa sumarum na 5 (slovom päť) hodín absolútne depresívneho stavu a teraz 6+ hodín recovery všetkých dát na 30GB disku (98% full).

Gratulujem si, pretože to vyzerá tak že i napriek prepísaniu partície a FAT tabuľky sa mi podarí dostať ako pozerám tak 120% dát späť (prirátal som aj delete balast, ktorý budem triediť istý čas, že ano…). Firme som ušetril cca 10.000 SKK a dni prečkané v kaviarňach za jeden večer, aj keď tak celkom ešte vyhrané nemám.

Uff, kurva tam.