Cestou do práce som v rádiu začul zaujímavú pesničku. Klasika Personal Jesus od Depeche Mode. Lenže to nebola originálna verzia, ale remix. V prvej chvíli som si povedal to, čo si pri remixoch pomyslím vždy: „Súdruhovia, začo?“ Strašne ma totiž serie súčasný trend vziať kvalitnú starú pesničku, narvať do nej duc-duc bicie a totálne to celé sprzniť.
Lenže dnes to bolo iné. Chvíľku som to počúval a zistil som, že sa mi ten remix vlastne páči. Že vzal to jadro a prerobil ho po svojom. Nesprznil ho, iba ho kvalitne, s citom a vkusom posunul iným smerom. Nebol to totiž žiadny popíkový alebo techno remix. Niekto z neho urobil blues. Gitarka, v pozadí nenápadný klavír a rytmus držal starý bubon. Malo to štýl a šmrnc a bolo to fakt dobré.
Nakoniec som sa dozvedel, že je to ukážka z nového albumu veterána Johnnyho Casha. Klobúk dole. Len škoda, že starí pomaly odchádzajú a tí noví sa od nich neučia. Ach, tá dnešná mládež…
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
fakt celkom pekny remix. Taky oldskul. Ale nesuhlasim ze v sucasnosti sa neprodukuju dobre mixy.
mne sa celkom pacia Paul Oakenfieldove mixy, napriklad jeho mix „New born“ od Muse mi pride ovela lepsi nez original, tiez myslim robil nejake remixy Depeche mode – (No Good), ci U2, Madonny.
I ked mozno je to skor vynimka, lebo tie remixy co som v poslednom case pocul z radii tak za vela nestoja. Najviac ma vedia dozrat rychle remixy pomalych pesniciek.
urcite ste to poculy, niekdo naspieva nejaku peknu baladu a 2 mesiace po tom co sa stane hitom sa najde nejaky k…t ktory si ju vezme na paskal a da tam 3× vyssie bpm a lacne techno bicie a uz to znovu fici na vsetkych radiach.
Vtedy by som mal rad pred sebou toho cloveka co to spachal a v ruke Desert Eagle.