Minule som len tak sedel doma vo fotelke a rozprával sa s rodinou, keď som si náhle uvedomil ako veľmi si vážim svojho otca.
Keď som bol v puberte, tak som s ním viedol nekonečné hádky. V duchu som nadával a zaprisahával sa, že ja takýto nikdy byť nemôžem. Hormónmi zmietané obdobie však pominulo a dnes som fakt veľmi rád, že mám práve tohto oca a nijakého iného. A som vďačný aj za tie hádky.
Samozrejme aj on má, ako každý iný človek, veľa chýb, ale v mnohých veciach je a bude pre mňa vzorom. To, že je dobrým manželom pre moju mamu, starostlivým otcom, poctivo pracuje a nechľasce, dokáže sa porozprávať, keď si niečo predsavzá, tak to dosiahne a mnoho dalších vecí môže znieť ako klišé, ale dôležité je, že je to pravda, ktorú som mohol zažiť a stále zažívam.
Želám si, aby v budúcnosti aj moje deti mali takého otca…
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS