Tento víkend som bol doma. Bolo to veľmi fajn. Akurát som sa dozvedel zopár vecí, z ktorých ma obchádzala hrôza.
Malé dievčatko, ktoré chodí do školy. Na školách sa zavádza voliteľný predmet. Ten je síce voliteľný, ale niečo si decko vybrať musí. Dievčatko o ktorom hovorím, malo na výber z dvoch predmetov – estetiky a náboženstva. Keďže dievčatko nie je veriace a jej rodičia tiež nie, vybralo si estetiku. Lenže naše dievčatko žije na dedine a tak všetky ostatné deti okrem neho chodia na náboženstvo. Škola odmietla zriadiť vyučovanie predmetu iba kvôli jednému decku a tak musí aj ono chodiť na náboženstvo.
Nemám nič proti kresťanom. Veľa mojich kamarátov je veriacich (a
niektorí z nich dokonca silno veriaci). Vychádzam s nimi dobre aj
napriek tomu, že ja neverím a oni áno. Je to ich právo, ich slobodná voľba
a ja nemám sebemenší dôvod im v tom brániť. Dokonca im právo na
slobodný výber viery zaručuje aj naša Ústava. Lenže Ústava, konkrétne
prvá Prvá
hlava, Prvý oddiel Základné ustanovenia
, článok 1, hovorí aj
o niečom inom. Dovoím si citovať:
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Čo z toho vyplýva? Ja tomu rozumiem tak, že občan síce môže (a nikto mu v tom nemôže brániť), ale nemusí (a nikto ho do toho nemôže nútiť). Takže by ma celkom zaujímalo, či sa mýlim ja, alebo občania Slovenskej republiky, ktorí z nej (toto píšem s nadsádzkou) robia niečo na spôsob Izraelu. Čo ja viem? Trebárs sa mrknite do kalendára a nájdite si štátne sviatky. Väčšina z nich sú kresťanské sviatky. Prečo sú kresťanské sviatky štátnymi sviatkami? A prečo sú ako štátne sviatky akceptované iba kresťanské a nie napríklad aj židovské sviatky? Keď už sviatky toho-ktorého náboženstva majú takú váhu, že sú vyhlasované za štátne, prečo neplatí rovnoprávnosť a sloboda (o ktorej sa Ústava zmieňuje)?
Proste som veľmi znepokojený tým, akú moc nabrala kresťanská viera na Slovensku. Opakujem, nemám nič proti kresťanom. Ale mám strach z toho, že sa viera stáva akousi povinnosťou a že je aj súčasťou politiky (KDH). Myslím si, že to nie je správne. Fakt mám z toho strach a neviem prečo, do mozgu sa mi tisne melódia piesne Reminiscence od Pražského výběru:
Ve jménu Boha, církve a papeže
Ve jménu krále, vlasti a národa
Ve jménu vůdce, zbraní a rasy
Ve jménu strany, třídy a masy

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
moc krestanskej cirkvi nad slovenskom sposobuje celkove utlmenie moralneho pokroku u nas. myslim tym debaty nad zakladnymi otazkami fungovania _modernej_ spolocnosti. vysledkom je zabednenost a dogmatizmus velkej casti obyvatelstva. proste sa veri tomu, co povie pan farar v kostole v nedelu, resp. Vladko ‚the swordfish‘ Meciar.